Prekročia Južná Kórea a Japonsko prah jadrového zbrojenia - alebo sa budú naďalej spoliehať na "jadrový dáždnik" Spojených štátov ?

Prekročia Južná Kórea a Japonsko prah jadrového zbrojenia - alebo sa budú naďalej spoliehať na "jadrový dáždnik" Spojených štátov ?


04.02.2018

Ak Severná Kórea sa stane plnohodnotnou jadrovou mocnosťou, Spojené štáty sa musia rozhodnúť, či na ňu zaútočia - alebo sa naučia s ňou žiť. Od tohto rozhodnutia Washingtonu do značnej miery závisí dôveryhodnosť USA v očiach jej spojencov - Japonska a Južnej Kórei, ktoré sa v súčasnosti plne spoliehajú na americký jadrový dáždnik. Viera oboch krajín v spoľahlivosť týchto bezpečnostných záruk je hlavným faktorom, ktorý určuje zdržanlivosť Japonska a Južnej Kórei vo vzťahu k možnosti využiť ich vlastný potenciál na získanie jadrových zbraní.

Internetový portál Geopolitical Futures  - ktorý sa zaoberá geopolitickými analýzami a prognózami - upozornil na to, že v súvislosti s jadrovým programom Severnej Kórei si Japonsko a Južná Kórea kladú otázku, ako by v prípade severokórejského útoku proti nim reagovali USA a či by boli ochotné vystaviť americké mestá severokórejskej jadrovej odvete. Obe krajiny majú určite technické a vedecké schopnosti rýchlo zostrojiť atómovú bombu - možno menej ako za rok - hoci vybudovať robustný arzenál a infraštruktúru pre nosiče jadrových hlavíc by trvalo dlhšie, najmä v prípade Japonska. Tokio disponuje sofistikovaným civilným jadrovým energetickým systémom; do katastrofy vo Fukušime mali v prevádzke 54 jadrových reaktorov. Podľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu má Japonsko veľké množstvo plutónia, ktoré by stačilo až pre 6000 jadrových hlavíc.

 

Japonsko však nemá vo svojom arzenáli balistické alebo diaľkovo riadené strely, i keď jeho rakety „Harpoon“ na ponorkách triedy Soryu by mohli byť vybavené jadrovými hlavicami. Dieselelektrické ponorky triedy Soryu sú ideálne na bojové operácie pri pobrežných vodách Japonska a vo Východočínskom mori, ale museli by  byť konštrukčne upravené tak, aby boli schopné vypúšťať balistické rakety alebo diaľkovo ovládané strely. Najväčšou prekážkou takýchto zámerov, ktorej čelí Japonsko, je politická vôľa. Ako krajina so všetkými negatívnym skúsenosťami s atómovou bombou má Japonsko hlboko zakorenenú averziu voči jadrovým zbraniam. Prieskumy v septembri 2017 - po šiestej severokórejskej jadrovej skúške - ukázali, že približne 80-90 % Japoncov je proti jadrovým zbraniam.

 

Na rozdiel od Japonska obyvatelia Južnej Kórei nemajú takú veľkú averziu voči vývoju jadrových zbraní. Otázka jadrových zbraní je pravidelnou témou verejnej diskusie v tejto krajine a prieskum verejnej mienky v septembri minulého roku zistil, že 60 % Juhokórejčanov schvaľuje, aby štát  vlastnil jadrové zbrane. Potenciál rýchle sa dostať k takýmto zbraniam spočíva v civilnej jadrovej infraštruktúre. Krajina má 24 jadrových reaktorov a ďalších osem jadrových elektrární má byť uvedených do prevádzky do roku 2029. Okrem toho rýchle sa rozvíja juhokórejský arzenál balistických striel a riadených striel Hyunmoo, podobných americkým raketám Tomahawk. V minulom roku Soul predstavil svoje plány na vývoj balistickej rakety Hyunmoo-4, ktorá má mať dosah takmer 2000 míľ a unesie hlavice o váhe 1-2 tony.

 

Južná Kórea úspešne vypustila na obežnú dráhu Zeme satelit a od budúceho roku chce ponúkať svoje služby pri vysielaní satelitov krajinám juhovýchodnej Ázie, čo dokazuje, že krajina dosiahla špičkovú úroveň technológie, potrebnej na vypúšťanie medzikontinentálnych balistických rakiet. Treba zdôrazniť, že Južná Kórea má dostatočné zdroje na vývoj a zavádzanie týchto technológií, pretože jej ekonomika je úrovňou HDP na 11. mieste vo svetovom rebríčku a na desiatom mieste výškou svojho vojenského rozpočtu. Experti poukazujú na fakt, že väčšina potenciálnych strategických cieľov juhokórejských balistických striel sa nachádza v Severnej Kórei, prípadne v severovýchodnej Číne a v Japonsku - teda nie je tak vzdialená, aby krajina nevyhnutne potrebovala konštruovať rakety s maximálnym dosahom.[*]

 


Späť