Prehĺbenie vzťahov Moskva-Peking na konto rusofóbnej politiky USA - svedčia o tom aj dodávky ruských zbraní do Číny

Prehĺbenie vzťahov Moskva-Peking na konto rusofóbnej politiky USA - svedčia o tom aj dodávky ruských zbraní do Číny


13.07.2018

I keď nedávny prieskum verejnej mienky v Rusku ukázal určitý pokles náklonnosti obyčajných Rusov voči Číne, medzištátne vzťahy medzi týmito krajinami sa nachádzajú v stave konjunktúry. Prispieva k tomu rusofóbna politika Spojených štátov i nedávne vyhlásenie tzv. colnej vojny Washingtonu proti Pekingu, ale aj iné aktivity USA na svetovej politickej scéne. Minulý mesiac pri príležitosti summitu Šanghajskej organizácie spolupráce sa stretli ruský prezident Vladimír Putin a jeho čínsky partner Si Ťin-pching, ktorý zaujal svojím vyhlásením, že „prezident Putin a ja si myslíme, že čínsko-ruské komplexné strategické partnerstvo je zrelé, pevné a stabilné.“ Zrejme si túto tendenciu uvedomujú aj v Bielom dome, čo možno považovať za jednu z okolností, ktorí inšpirovali prezidenta Donalda Trumpa k summitu s prezidentom Vladimírom Putinom v Helsinkách.

Ruský denník „Vedomosti“ upozornil na rozhovor ruského ministra obrany Sergeja Šojgu pre talianske noviny Il Giornale, v ktorom uviedol, že Čína sa podieľa „asi 12 % na exporte ruských zbraní.“ Podľa vyjadrenia ruského ministra „napätie v medzinárodných vzťahoch pomohlo posilniť rusko-čínske vzťahy založené na vzájomnom rešpekte a dôvere.“  Šojgu tiež spomenul, že armády Číny a Ruska uskutočňujú spoločné aktivity v rámci operatívneho výcviku, zahrnujúce každoročné námorné vojenské cvičenia „Námorná interakcia“ a cvičenia protivzdušnej obrany „Vzdušno-kozmická bezpečnosť“, ako aj mnohostranné cvičenia v rámci Šanghajskej organizácie spolupráce. Minister zdôraznil, že uvedené aktivity na rozdiel od cvičení NATO nie sú namierené proti iným krajinám a blokom, ale „slúžia výlučne upevneniu globálnej a regionálnej bezpečnosti.“

 

Zdroje blízke štátnej spoločnosti „Rosoboronexport“ - ktorá sa ako jediná zaoberá exportom a importom zbraní v Rusku, upresnili vyjadrenia ministra, že sa týkajú exportu do Číny v roku 2017. S prihliadnutím na slová prezidenta Vladimíra Putina, že hodnota minulého roku vyvezených zbraní predstavuje približne 15 miliárd $, objem vývozu do Číny by mohol dosiahnuť sumu 1,8 miliardy $. Moskva uzavrela s Pekingom zmluvy na dodávku protilietadlových raketových systémov S-400, multifunkčných stíhačiek Su-35, leteckých rakiet, motorov pre lietadlá a celý rad iných systémov, ako aj dohody týkajúce sa spolupráce vo vedecko-výskumnej a konštruktérsko-testovacej oblasti. Počas návštevy v Pekingu  v roku 2016 Šojgu uviedol, že celkove vo sfére vojensko-technickej spolupráce  s Čínou budú realizované zmluvy za 3 miliardy $, čo je asi 20 % vývozu zbraní v tomto roku.

 

Podľa experta moskovského Centra analýz stratégií a technológií Konštantína Makienka aj s podielom 12 % by Čína mala patriť v minulom roku medzi najväčších dovozcov ruských zbraní, s ktorými možno porovnávať iba Alžírsko a Egypt. Pritom v prípade Indie, ktorá v polovici roku 2000 prekonala Čínu ako najväčšieho dovozcu a dlho si zachovávala túto pozíciu, v minulom roku nedošlo k takmer žiadnym  dodávkam významných objemov sortimentu zbraní. Ruský expert uvedený stav vysvetľuje tým, že sa oneskorilo uzavretie nových veľkých kontraktov z finančných dôvodov a k tomu sa pridružili rastúce obavy z amerických sankcií podľa zákona CAATSA, ktorého sa Čína neobáva.

 

V kontexte so správou ruského denníka a vyjadreniami ministra obrany Šojgu  sú zaujímavé dávnejšie  informácie popredného medzinárodného časopisu „Diplomat“, ktorý sa zaoberá témami z ázijsko-pacifického regiónu. Zmieňoval sa o tom, že Rusko odmietalo predávať svoju špičkovú vojenskú technológiu do Číny, pretože sa Moskva obávala, že poskytnutie najvyspelejších obranných produktov Čínskej ľudovej oslobodzovacej armáde by mohlo ohroziť existujúcu vojenskú rovnováhu v Ázii. Podľa časopisu bezprostrednejšími príčinami uvedeného znepokojenia mohli byť ruské obavy zo schopnosti Číny používať zbrane dovezené z Ruska na zlepšenie vlastného vojenského exportu. Ruskí analytici uvádzali prípady z minulosti, keď čínski technici kopírovali ruské systémy a po nepatrných úpravách ich Čína predala tretím stranám. V niektorých prípadoch sa podarilo čínskym firmám vytlačiť Rusov z trhov v niekoľkých rozvojových krajinách.

 


Späť