Predpovede pred summitom Trump-Putin v Helsinkách nie sú príliš optimistické - najviac sa očakáva od dialógu o kontrole zbraní

Predpovede pred summitom Trump-Putin v Helsinkách nie sú príliš optimistické - najviac sa očakáva od dialógu o kontrole zbraní


15.07.2018

V pondelok 16. júla 2018 uskutoční sa v prezidentskom paláci v Helsinkách prvé oficiálne stretnutie Donalda Trumpa a Vladimíra Putina, ktoré síce nevyvoláva veľké očakávania, ale aj napriek tomu ho spájajú s nádejami, že aspoň o nepatrný kúsok posunie vzťahy medzi Spojenými štátmi a Ruskom pozitívnejším smerom, než ako sa vyvíjali doteraz. USA síce už dopredu avizovali, že summit nemení nič zásadné na amerických postojoch voči anexii Krymu alebo sankciách proti Rusku. Napriek tomu existuje celý rad ďalších tém, kde by mohli účastníci summitu vyslať signál, že i navzdory rozdielnym postojom k významným geopolitickým problémom, existujú styčné plochy ich záujmov, kde by sa mohlo začať hľadanie zhody. Žiada sa však pripomenúť, že prezidenti sa schádzajú v atmosfére, ktorú niektoré kruhy vo Washingtone zámerne priostrujú, aby podľa rusofóbnych konšpirátorov Donald Trump nepodľahol „vábeniu“ v konšpirácii vyškoleného bývalého plukovníka KGB. Sotva inak si možno vysvetliť správu z Washingtonu - ktorú vydali tesne pre summitom vo Helsinkách - že 12 dôstojníkov ruských služieb nesie zodpovednosť za hackerský útok na počítače Demokratickej strany pred americkými prezidentskými voľbami v roku 2016.

Internetový portál amerického časopisu Foreign Affairs konštatoval, že väčšina komentátorov považuje zajtrajší summit amerického prezidenta Donalda Trumpa a ruského prezidenta Vladimíra Putina v Helsinkách za odsúdený na neúspech. Bez ohľadu na tieto pochybnosti summit poskytuje príležitosť pre oboch vodcov, aby sa zaoberali problematikou kontroly zbrojenia. Obnovením expertného dialógu o jadrových arzenáloch a cezhraničnej vojenskej spolupráci by mohli Trump a Putin zlepšiť bezpečnosť oboch krajín a zároveň vytvoriť priestor na dôležité rokovania o širších témach konfliktu v budúcnosti. Išlo by o rozšírenie Zmluvy o znižovaní nových strategických zbraní, všeobecnej známej ako nová iniciatíva START - a diskusiu o budúcnosti Zmluvy o jadrových silách stredného doletu (INF).

 

Rozšírenie zmluvy START sa považuje za kritický, ale dosiahnuteľný krok. Zmluva z roku 2010 je posledným príkladom viac ako 40 rokov trvajúcej dvojstrannej kontroly jadrových  zbraní, ktorej cieľom je zabrániť destabilizujúcim a nákladným pretekom v jadrovom zbrojení. Zaväzuje Spojené štáty a Rusko, aby disponovali iba maximálnym počtom 1550 bojových hlavíc na 700 raketách. Okrem toho každý si môže uchovať ešte 100 nedokončených rakiet. Dôležité sú účinné overovacie mechanizmy, vrátane krátkodobých inšpekcií na mieste v príslušných zaradeniach a na vojenských základniach. Odborníci na oboch stranách podporujú rozšírenie zmluvy, čo by nebránilo jadrovej modernizácii, ktorú považujú obe strany za nevyhnutnú. Na jej platnosť sú potrebné iba podpisy prezidentov - nie ratifikácia senátu USA, čo by znamenalo politizáciu jej schvaľovania.

 

Za problematickú sa považuje historická zmluva INF. Jadrové superveľmoci ju podpísali v roku 1987, pričom ako prvá počítala s inšpekciami na mieste a zostala ako jediná zmluva v histórii, ktorá zakázala celú kategóriu zbraní jej signatárov - všetky pozemné balistické rakety a „križujúce“ strely s dosahom od 500 až do 5500 km, ako aj ich odpaľovacie zariadenia. Zaväzuje svojich signatárov, aj keď iné štáty, ako Čína, Irán a Severná Kórea, môžu vyrábať strely stredného doletu, ktoré zmluva zakazuje. Okrem toho USA a Rusko sa vzájomne obviňujú, že druhá strana zmluvu porušuje. Moskva tvrdí, že americké regionálne inštalácie balistickej protiraketovej obrany v Rumunsku a v Poľsku by mohli byť použité na nasadenia zakázaných systémov. Washington tiež kritizuje rozmiestnenie nového ruského systému.

 

Po anexii Krymu v roku 2014 a následnej vojenskej intervencii na východnú Ukrajinu Kongres USA zakázal väčšinu programov vojenskej spolupráce s Moskvou, ale napriek tomu väčšina amerických dôstojníkov uprednostňuje ich obnovenie. Úspech tzv. dekonfliktnej linky medzi ruskými a americkými vojakmi, ktorá umožnila vyhnúť sa priamej konfrontácii v Sýrii, potvrdzuje názor, že obnovenie takýchto programov by umožnilo dôstojníkom oboch strán získať hlbšie pochopenie myslenia druhej strany. Avšak akákoľvek obnovená vojenská spolupráca by si vyžadovala, aby prezident Trump získal od Kongresu „zelenú“, pretože najnovší rozpočet na obranné prostriedky stále blokuje takéto programy. Kontrola zbraní a vojenské vzťahy nemusia byť jedinou témou v Helsinkách, ale môžu umožniť pokrok vo vzťahoch USA-Rusko.

 


Späť