Prečo sa Lavrov fotografoval s teroristami - Rusko sa snaží opäť presadzovať ako významný hráč v Afganistane

Prečo sa Lavrov fotografoval s teroristami - Rusko sa snaží opäť presadzovať ako významný hráč v Afganistane


16.11.2018

Začiatkom novembra hostila ruská vláda dlho očakávanú mierovú konferenciu o Afganistane, na ktorej sa zúčastnili predstavitelia Talibanu. Po podujatí sa ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyfotografoval s predstaviteľmi vedenia Talibanu, ktorí sú - paradoxne - stále na ruskom zozname teroristov. Pozorovateľom ruskej zahraničnej politiky bolo jasné, že konferencia nebola len fotoreportážou, ale mala verejne deklarovať ambíciu Kremľa presadiť sa v južnej časti Strednej Ázie a najmä v Afganistane. Taliban tiež profitoval z konferencie: po prvýkrát sa jeho predstavitelia zúčastnili na fóre, ktoré organizoval stály člen Bezpečnostnej rady OSN. Konferencia bola pôvodne naplánovaná na 4. septembra 2018, ale kvôli naliehaniu afganského prezidenta Ašrafa Ghaniho na Lavrova, aby ju zrušil, musela byť odložená. Údajne to rozhnevalo Taliban, ktorý neoficiálnou cestou vysvetlil Moskve, že ak bude koordinovať takéto zmeny pod tlakom Kábulu, jeho predstavitelia sa na ďalšej konferencii neukážu. Teraz sa však ruská vláda rozhodla konať aj napriek tomu, že afganská vláda odmietla vyslať na konferenciu svoju oficiálnu delegáciu. Demonštrácia rastúcej angažovanosti vo vzťahu k hlavnému vojenskému opozičnému aktérovi bolo pre Moskvu to hlavné, čo chcela dosiahnuť.

Ruský nezávislý expert na Strednú Áziu a Afganistan Arkadij Dubnov v komentári pre katarskú televíznu stanicu Al-Jazeera konštatoval, že konferencia 9. novembra v Moskve nebola prvou príležitosťou, keď sa Rusko a Taliban stretli, aby sa spolu  porozprávali. Povstalecká skupina sa snažila nadviazať vzťahy s Ruskom už v roku 1995, keď ovládala niekoľko južných provincií v krajine, vrátane Kandaháru. Dubnov uvádza, že v auguste 1995 navštívil ako novinár posádku ruského nákladného lietadla, ktoré stíhačka Talibanu prinútila pristáť na medzinárodnom letisku v Kandaháre a jeho predstavitelia to využili ako príležitosť poslať posolstvo ruskej vláde. Jeden z vysokých predstaviteľov Talibanu na úrovni guvernéra provincie ho požiadal, aby odovzdal špeciálnu žiadosť ruskej vláde o poskytnutie mapy mínových polí v Kandaháre, ktoré tu položila Sovietska armáda v období vojenskej intervencie v 80-tych rokoch. Neoficiálne kontakty medzi Moskvou a Talibanom vznikli v druhej polovici deväťdesiatych rokov, keď v apríli 1996 porazili vládu Mudžahedínov v Kábule a hľadali medzinárodné uznanie svojho režimu.

 

Komunikácia nakoniec viedla k uzavretému stretnutiu v hlavnom meste Turkménska Ašchabade, kde Taliban žiadal, aby Rusko podporovalo jeho zastúpenie v misii stáleho afganského predstaviteľa v OSN. Ruská vláda to však považovala za neakceptovateľné, a preto ďalšie stretnutia sa neuskutočnili. Moskva sa snažila obnoviť kontakty s Talibanom až v polovici dekády 2010, keď sa prudko zhoršili vzťahy medzi Ruskom a USA, začiatkom vojenskej operácie v Sýrii a po presunoch islamistických militantov zo Sýrie do Afganistanu. Vtedy sa zvýšila teroristická aktivita v severných provinciách Afganistanu v blízkosti hraníc bývalých sovietskych republík - Tadžikistanu a Uzbekistanu. Pomocou tejto hrozby - ktorú dokonca preháňa - sa Moskva snaží zvýšiť svoju vojenskú prítomnosť v Strednej Ázii. Zároveň ruská vláda chce zohrávať v Afganistane úlohu „mierotvorcu“, aby to využila ako pákový efekt vo svojich vzťahoch so Spojenými štátmi. Posilnením vzťahov s Talibanom, ktorý bojuje proti vláde Ašrafa Ghaního - blízkeho spojenca USA - usiluje sa Moskva stať dôležitým aktérom pri riešení konfliktov v Afganistane.

 

Ruský expert zdôrazňuje, že úspech ruského mierového úsilia v Afganistane by nemohol uspieť bez nejakého súladu s USA, ktorých vojenská prítomnosť v krajine udržiava vládu prezidenta Ghaního. Aj samotné vedenie Talibanu si uvedomuje, že ruská mierová iniciatíva by bez účasti USA neznamenala veľa. Preto po moskovskej konferencii 9. novembra predstavitelia Talibanu opätovne tvrdili, že sú pripravení rokovať s Washingtonom, ak sa zaviaže stiahnuť svoje sily z Afganistanu a oznámi časový harmonogram ich odchodu. Kým k tomu nedôjde, nenadviažu žiadne priame kontakty s prezidentom Ašrafom Ghaním, ktorého vnímajú ako bábku Spojených štátov. Účelom cesty delegácie Talibanu na konferenciu do Moskvy bolo nielen zopakovať túto pozíciu, ale aj ukázať USA, že majú „alternatívy“; to znamená, že ak sa Washington nebude angažovať, potom Taliban bude hľadať politickú a dokonca aj vojenskú podporu u Ruska, ktoré Spojené štáty vnímajú ako svojho konkurenta.

 

Arkadij Dubnov pripomína povesti kolujúce na Západe, že Moskva posiela vojenské zásoby Talibanu - čo je tvrdenie, ktoré treba ešte podporiť dôkazmi. Zatiaľ čo sa spochybňuje pravdivosť informácií o dodávkach ruských zbraní Talibanu, potvrdilo sa, že Rusko bolo schopné presvedčiť jeho vedúcich predstaviteľov, aby prišli na konferenciu 9. novembra „zadnými dverami“ prostredníctvom ich vojenských kanálov. Taliban môže čoskoro prísť na to, že nepotrebuje tak intenzívne presviedčať USA, aby sa zapojili do mierových rozhovorov. Americký prezident Donald Trump bude sa totiž musieť na prahu svojho druhého funkčného obdobia vrátiť k svojmu sľubu, že stiahne americkú armádu „späť domov“ z Afganistanu. Na opätovné zvolenie potrebuje veľké diplomatické víťazstvo, ktoré predloží voličom. Dohoda s Talibanom a odchod z Afganistanu by mohli byť takým potrebným víťazstvom, ktoré hľadá.


Späť