Peňaženky čínskych investorov "nemajú dno" - kancelárka Merkelová a prezident Macron sa obávajú prenikania Číny do Európy

Peňaženky čínskych investorov "nemajú dno" - kancelárka Merkelová a prezident Macron sa obávajú prenikania Číny do Európy


25.04.2018

Už viac ako desať rokov najvyšší politickí predstavitelia Pekingu a reprezentanti čínskych podnikateľských kruhov cestujú po svete a zo svojich „peňaženiek bez dna“ ponúkajú štedré investície. Od Ázie cez Afriku, USA až po Latinskú Ameriku je zjavná ich aktivita, ktorú nemožno ignorovať a ktorá potvrdzuje, že Čína sa presadzuje ako nastupujúca svetová veľmoc. Analytici už postrehli, že táto aktivita zodpovedá oficiálnym i neoficiálnym cieľom zahraničnej politiky Číny, a preto pozorne sledujú zameranie čínskeho strategického záujmu. Menej známa je rozptýlená, ale rozširujúca sa čínska „stopa“ v Európe. Z krajín skupiny V4 sa za „stredoeurópsky raj“ pre čínske investície považuje Maďarsko. Karikaturista z britského denníka The Guardian pred ôsmimi rokmi varoval Európu pred hrozbou čínskeho draka, ktorý už vtedy krúžil nad Európou.

Internetový portál agentúry Bloomberg spracoval čísla a zostavil doteraz najkomplexnejší audit prítomnosti Číny v Európe. Podľa toho Čína tu za posledných 10 rokov kúpila alebo investovala do aktív najmenej 318 miliárd dolárov. Kontinent zaznamenal za uvedené obdobie zhruba o 45 % viac aktivity súvisiacej s Čínou ako so Spojenými štátmi. Objem a charakter niektorých týchto investícií - počínajúc kritickou infraštruktúrou vo východnej a južnej Európe až po špičkové spoločnosti na Západe - inicioval vztýčenie „červenej vlajky“ na úrovni Európskej únie. Lídri, vrátane kancelárky Angely Merkeleovej a prezidenta Emmanuela Macrona, naliehajú na spoločnú stratégiu zvládnutia neúprosného prenikania Číny do Európy, s určitou opozíciou z periférie Európskej únie.

 

Bloomberg analyzoval údaje zo 687 dokončených alebo prebiehajúcich transakcií v 30 krajinách od roku 2008. Číňania prevzali približne 360 spoločností - od talianskeho výrobcu pneumatík Pirelli & C.SpA po írsku leteckú lízingovú spoločnosť  Avolon Holdings Ltd. - pritom čínske subjekty čiastočne alebo úplne vlastnia najmenej štyri letiská, šesť námorných prístavov, veterné farmy v najmenej deviatich krajinách a 13 profesionálnych futbalových klubov. Okrem toho získali v spoločnosti Mercedes-Benz Daimler AG podiel v hodnote 9 miliárd $. Najväčšie čínske nákupy prebehli v britskom hlavnom meste, kde „zabrali“ asi tucet kancelárskych mrakodrapov v londýnskych finančných štvrtiach City a  Canary Wharf. V roku 2016 urobili najväčší čínsky obchod vo Švajčiarsku, kde za 46,2 miliardy $ kúpili výrobcu pesticídov Syngenta AG.

 

Viac ako polovica čínskych investícií sa koncentruje do piatich veľkých európskych ekonomík. Len v Spojenom kráľovstve sa Číňania zúčastnili na obchodoch vo výške 70 miliárd $. A na európskej periférii kúpila Čína najväčší grécky prístav Pireus. Vzniká tu otázka otvorenosti Európy voči čínskym investíciám, ale vlády Grécka, Portugalska a Cypru sú voči takémuto kroku skeptické s odôvodnením, že by to brzdilo schopnosť krajín prilákať potrebný kapitál. Čínske investície sa koncentrujú v niektorých kľúčových odvetviach: či už ide o komerčné nehnuteľnosti v Londýne, nemecké technologické spoločnosti, ako je výrobca robotov Kuka Ag, škandinávska automobilka Volvo alebo výrobcovia energie, ako je švajčiarska spoločnosť Addax Petroleum Corp.

 

Bloomberg popisuje rozsiahlosť záujmov Číny v Európe. Okrem iných projektov spomína britskú jadrovú elektráreň Hinkley Point C v hodnote 24 miliárd $, z čoho Čína financuje tretinu. Ďalej je tu rozsiahle nákupné centrum mimo Paríža za 3,4 miliardy $, ktoré čínsky developer stavia so supermarketovým reťazcom Auchan Holding SA. Patrí sem tiež výstavba jadrových reaktorov v Rumunsku a Bulharsku, chorvátsky kontajnerový terminál, výstavba švédskeho prístavu, prevzatie spoločnosti Škoda Transportation AS, producent ropy a plynu v Írsku, investície do lyžiarskej lanovky francúzskej Compagnie des Alpes, do nemeckej elektrickej rozvodnej siete, financovanie mosta v Chorvátsku i výstavby železničného spojenia Budapešť-Belehrad.

 

 


Späť