Pravdu o Česko-Slovensku v roku 1968 akceptovala v Rusku iba absolútna menšina - Rusi nepoznajú vlastné dejiny !

Pravdu o Česko-Slovensku v roku 1968 akceptovala v Rusku iba absolútna menšina - Rusi nepoznajú vlastné dejiny !


23.08.2018

Riaditeľ ruského programu moskovská centra Nadácie Carnegie Andrej Kolesnikov po oslavách jubilea 21. augusta 1968 pripomenul v tomto kontexte výsledky prieskumu sociologického Centra Levada v Moskve, podľa ktorého 46 % oslovených nevedelo čo sa stalo v Česko-Slovensku pred päťdesiatimi rokmi. Tí, ktorí počuli o „Pražskej jari“, ospravedlňovali inváziu sprisahaním vnútornej tzv. piatej kolóny (23%) a konšpiráciou Západu (21%). Celkovo 44 % súhlasilo s konšpiratívnym vysvetlením túžby československého ľudu po slobode a demokracii. Počet tých, ktorí verili, že „Pražská jar“ bola vzburou proti režimu nanútenému Sovietskym zväzom, klesol za posledných desať rokov z 31 na 18 %. Skutočnú historickú pravdu o roku 1968 v Česko-Slovensku akceptovala v Rusku iba absolútna menšina !

Ruský denník „Vedomosti“ v redakčnom článku konštatuje, že chudobná znalosť histórie spolu s nadsadenou oficiálnou propagandistickou verziou minulosti Ruska ako reťazca brilantných víťazstiev a slávnych úspechov a pravidelné vyhlásenia vládnych predstaviteľov o globálnom protiruskom sprisahaní vytvárajú v myslení mnohých Rusov prekvapivé závery o existencii skupiny falšovateľov histórie, ktorí skresľujú fakty a dokumenty, aby „poškodili Rusko.“ Všeruské centrum na výskum spoločenskej mienky (VCIOM) uverejnilo čerstvé výsledky prieskumu výskytu antiruských konšpiračných teórií v Rusku. O skreslení ruskej histórie je presvedčených dve tretiny opýtaných, pričom v skupine mladých ľudí vo veku 18-24 rokov zastáva takýto názor asi polovica respondentov.

 

Denník konštatuje, že nie je to prekvapujúce, pretože politickí lídri Ruska a ich okolie sa v posledných rokoch koncentrovali na minulosť, predovšetkým na jej hrdinské stránky, aby vytvorili „kánonický“ a neprotirečivý obraz histórie, na ktorom minulosť bola reťazou úspechov a víťazstiev, dosiahnutých pod vedením múdrych panovníkov. Históriu využívajú vládne úrady predovšetkým ako nástroj ideologického boja, ako prostriedok svojej legitimizácie, vrátane vojny za „prekrásny včerajšok“ a „prekrásny zajtrajšok“, ktoré by už-už nastali, keby nebolo nepriateľov. Namiesto boja proti historickej nevedomosti snažia sa vlády a rozhodujúci činitelia obnovovať staré a vytvárať nové mýty o minulosti. Odborníci, ktorí sa pokúšajú skúmať udalosti a odvážia sa spochybňovať legendy, nie zriedka počúvajú ako odpoveď verejné urážky.

 

Podľa redakčného článku „Vedomostí“ význam vzdelávacej práce je očividne potrebný, pretože Rusi nie sú si „istí“ vo svojich vedomostiach o vlastnej i svetovej histórii. Napríklad pre prieskume VCIOM v septembri 2017 56 % respondentov nepoznalo skratku GKČP (Štátny výbor pre mimoriadny stav - v dňoch 18.-21.augusta 1991 viedol protištátny puč v Sovietskom zväze proti M. Gorbačovi), 29 % respondentov odpovedalo nesprávne a správne iba 15 %. Problémy im robili aj otázky, týkajúce sa predmetu národnej hrdosti - kozmu. S problémami na otázku o vypustení prvého sputnika odpovedalo 47 % opýtaných, 40 % odpovedalo nesprávne a iba 13% poskytlo správnu odpoveď. Roky občianskej vojny v Rusku poznalo iba 7 % a iba 13 % opýtaných vedelo, že druhá svetová vojna sa začala útokom Nemecka proti Poľsku.

 

V takomto kontexte denník uvádza, že tzv. alternatívne fakty používajú bezohľadní autori na to, aby verejne rozširovali falošné verzie. Vytvorila sa plejáda publicistov, ktorí presviedčajú divákov a čitateľov o opravdivosti sfalšovaných archívnych materiáloch. Neschopnosť i neochota pracovať s dokumentmi sú kompenzované dohadmi a demagógiou, vrátane obvinení historikov zo „sprisahania.“ Propagandisti a bezohľadní publicisti sa ani príliš neboja odhalenia ich lží a skresľovania faktov. V tejto súvislosti je príznačné, že tajné protokoly Molotov-Ribbentrop z 23. augusta 1939 pozná alebo počulo o nich niečo okolo 57 % a 35 % nič o nich nevie. A z tých, čo o nich niečo vedia, 70 % ich považuje za pravé a 30 % ich označuje za falošné.  

 


Späť