Otázniky nad vplyvom odchodu Johna Boltona z Bieleho domu na vzťahy USA s Ruskom - podarí sa uchovať ich posledný komunikačný kanál ?

Otázniky nad vplyvom odchodu Johna Boltona z Bieleho domu na vzťahy USA s Ruskom - podarí sa uchovať ich posledný komunikačný kanál ?


12.09.2019

Prekvapivé odvolanie Johna Boltona z pozície poradcu amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť vyvolalo obavy v Izraeli, otázniky v Teheráne a nezostalo bez ozveny ani v Moskve, kde si kladú otázku, ako jeho odchod z Bieleho domu ovplyvní vzťahy Spojených štátov s Ruskom. V Moskve Boltonov vplyv často spájali s odstúpením Spojených štátov od zmluvy o raketách stredného a krátkeho doletu (INF) a s nezáujmom o predĺženie platnosti zmluvy START-3. Ale rozhodnutie Trumpa o zmluve INF a jeho postoj k dohode START-3 nie sú ani tak založené na zásadnom postoji „Preč s kontrolou zbrojenia!“, ale na vnímaní Číny ako hlavnej hrozby pre USA. Prepustenie Johna Boltona z funkcie poradcu prezidenta USA pre národnú bezpečnosť je jedným z prekvapení, o ktorých sa vie, že k nim dôjde, ale nevie sa kedy. Už na jar sa ukazovalo, že Trump pochybuje o Boltonovi - ktorého vymenoval len o rok predtým - a že zjavne uprednostňuje ministra zahraničných vecí Mika Pompea, ktorý mal s Boltonom napäté vzťahy. Začiatkom jesene prezidentovi došla trpezlivosť. Či poslednou „kvapkou“ bol príbeh s pozvaním Talibanu na summit s Trumpom v Camp-Davide alebo niečo iné, to nie je také dôležité. Bez obvyklých Trumpovch ceremónií bol Bolton prepustený.

„Nominácia Johna Boltona  do Bieleho domu, jeho krátke pôsobenie na kľúčovom poste a nakoniec jeho rezignácia prispievajú k lepšiemu porozumeniu zahraničnej politiky Donalda Trumpa“ - komentoval situáciu riaditeľ moskovského centra Nadácie Carnegie Dmitrij Trenin.  Podľa jeho názoru na pravdovravného prezidenta zapôsobila Boltonova tvrdá rétorika; jeho neokázalý vzťah k zavedeným normám medzinárodného života, vrátane notoricky zavedeného poriadku, založeného na pravidlách; túžba odmietnuť zastarané alebo narýchlo uzavreté zmluvy a dohody; jeho zvyk vyhrážať sa nepriateľom Ameriky a tendencia správať sa k spojencom bez sentimentov a komplimentov. Inými slovami: Trumpovi sa páčil v Boltonovi Trump. Ale samozrejme, že John Bolton nie je Donald Trump. Trump je podnikateľom, Bolton je ideológ. To, čo býva pre Trumpa súčasťou hry - napríklad slovné útoky na súperov - pre Boltona je to príprava pred použitím, ako sa hovorí v Amerike, kinetického úderu. Bolton bol taký ako Trump - vyhýbavý, nepredvídateľný, kľučkujúci. Stručne povedané, Bolton je „mužom vojny,“ zatiaľ čo Trump je človek húževnatý, ale obchodník.

 

Keď prijal Trumpov návrh, Bolton  si pravdepodobne myslel, že bude schopný ovplyvňovať prezidenta, ktorý nemá skúsenosti so zahraničnou politikou - a bude ho usmerňovať. Najprv sa dištancoval od svojich predchádzajúcich názorov a zdôraznil, že odteraz slúži prezidentovi a plní iba jeho vôľu. Prezident však odmietol byť usmerňovaný. Keď Trump práve začal svoje prezidentské pôsobenie, mnohí v USA a medzi americkými spojencami dúfali, že impulzívny, v medzinárodných záležitostiach nezorientovaný prezident bude spoľahlivo chránený pred hrubými chybami vďaka jeho blízkeho okruhu tzv. dospelých - solídneho štátneho tajomníka, skúseného ministra obrany a intelektuála ako poradcu pre národnú bezpečnosť. Neposlušný tím  „pedagógov“ bol však rozpustený a nahradili ho buď úplne poslušní ľudia alebo čisto technokratické osobnosti, bez politickej váhy. Je príznačné, že v tradičnom súboji o „ucho“ amerického prezidenta medzi ministrom zahraničných vecí a poradcom pre národnú bezpečnosť zvíťazil ten prvý. A dôvod je jasný: Mike Pompeo je v skutočnosti tieň Trumpa, pokračovanie šéfa.

 

Kvôli rezignácii Johna Boltona nebude veľa ľudí v USA ani vo svete plakať. Pokúsil sa presvedčiť Trumpa, aby bombardoval Severnú Kóreu, išiel do vojny s Iránom a zasiahol vo Venezuele. Neuspel: Trump, porušujúci tradície svojich predchodcov, sa snažil ukončiť vojny iných ľudí namiesto toho, aby začal svoju vlastnú. V Rusku sa Boltonov vplyv často vnímal v súvislosti s odstúpením Spojených štátov  od zmluvy o  raketách stredného a krátkeho doletu (INF) a s nezáujmom o predĺženie platnosti zmluvy START-3. O Johnovi Boltonovi sa vo Washingtone už dávno a oprávnene hovorilo, že ešte nevidel takú dohodu o kontrole zbraní, ktorá by sa mu pozdávala. Preto sa považuje za pravdepodobnejšie, že rozhodnutie Trumpovej administratívy o zmluve o INF a jej postoj k dohode START-3 súvisí predovšetkým s Čínou, ktorá je považovaná za hlavnú hrozbu pre Spojené štáty. 

 

V období, keď sa rusko-americké vzťahy zredukovali na problém zabrániť náhodnému ozbrojenému konfliktu medzi oboma krajinami, Donald Trump vymenoval Boltona, aby dohliadal na vzťahy s Ruskom. Kanál medzi tajomníkmi rád bezpečnosti  - Nikolajom Patruševom a Johnom Boltonom - bol za posledný rok jedinou stálou fungujúcou platformou pre dialóg medzi Moskvou a Washingtonom na najvyššej vládnej úrovni. Ich posledné takéto stretnutie - ktoré sa potom rozšírilo na trojstranný formát - bolo toto leto v Jeruzaleme. Je nepravdepodobné, že Patrušev a Bolton našli veľa kontaktných bodov alebo príležitostí na prielom, ale pravidelné stretnutia na tejto úrovni boli určite užitočné. V takomto kontexte sa žiada pripomenúť, že v najbližších dňoch Trump vytvorí určitý rekord: vymenuje svojho štvrtého poradcu pre národnú bezpečnosť za menej ako tri roky, čo je pri moci. Osobnosť vysokopostaveného úradníka je samozrejme dôležitá, je však zrejmé, že autokracia Bieleho domu sa ešte posilní. Ministri a Rada národnej bezpečnosti USA sú teraz kompletne podriadené Trumpovi. Ďalej s tým súvisí vládna byrokracia a v mnohých ohľadoch Kongres, ktorý prevzal na seba vedenie o politiky sankcií proti Rusku.

 

Na margo uvedenej charakteristiky Dmitrij Trenin zdôrazňuje, že bez ohľadu na to, ako  hviezdy formujú  panorámu  Washingtonu, je dôležité zachovať rusko-americký kanál medzi tajomníkmi bezpečnostných rád USA a Ruska, pretože vzťahy medzi oboma krajinami sa v dohľadnej budúcnosti budú naďalej zhoršovať a ruský faktor v americkej domácej politike budú aj naďalej využívať oponenti Trumpa pred prezidentskými voľbami v roku 2020. Posledným dôkazom je nedávny únik informácií o americkom agentovi v ruskej prezidentskej administratíve. Trenin si myslí, že bez Boltona sa možno zaobísť. Ale bez spoľahlivých komunikačných kanálov - politických, vojenských, špeciálnych služieb a iných - bude to ťažšie a nebezpečnejšie.


Späť