Odstúpenie USA od Zmluvy o likvidácii rakiet INF nevytvára okamžité problémy pre Rusko - Moskva musí zachovať pokoj a potláčať emócie

Odstúpenie USA od Zmluvy o likvidácii rakiet INF nevytvára okamžité problémy pre Rusko - Moskva musí zachovať pokoj a potláčať emócie


22.10.2018

Poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť John Bolton rokoval v Moskve o zámere prezidenta Donalda Trumpa odstúpiť od Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF). Zámer Bieleho domu komentoval riaditeľ moskovského strediska Nadácie Carnegie Dmitrij Trenin, ktorý popri dlhoročnej praxi výskumníka v oblasti zahraničnej politiky a bezpečnosti má aj skúsenosti, nadobudnuté počas služby v sovietskych a neskôr ruských ozbrojených silách (1972-1993). Bol styčným dôstojníkom Sovietskej armády v Nemecku a pôsobil tiež v sovietskej delegácii na sovietsko-amerických rokovaniach o jadrových a vesmírnych zbraniach v Ženeve. Bývalý plukovník je uznávanou autoritou aj na Západe; v období 1993-1994 pôsobil na belgickej Vrije Universiteit Brussel a je členom viacerých uznávaných think-thankov, ako Ruská rada pre medzinárodné záležitosti, Medzinárodný inštitút pre strategické štúdie a iné.

Analytik Dmitrij Trenin konštatoval, že rozhodnutie Trumpovej administratívy odstúpiť od Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF) bolo v zásade predvídateľné. Zhoduje sa to s obvyklým prístupom amerického prezidenta k zahraničnej politike - vzdávať sa dohôd, ktoré sú podľa jeho názoru pre USA nevýhodné. Takže je nepravdepodobné, že rozhodnutie Trumpa bolo myslené ako predmet na rokovanie s Moskvou. Politicky takýto Trumpov krok - v predvečer volieb do Kongresu - bude úderom proti kritikom, ktorí neustále obviňujú prezidenta, že sa vzdáva Kremľu. Zničením jedného z dvoch zvyšných pilierov architektúry kontroly zbraní medzi USA a Ruskom javí sa Trump v tomto smere oveľa tvrdší ako Obama a jeho demokrati. Z praktického hľadiska odstúpenie od Zmluvy INF uvoľňuje ruky Washingtonu predovšetkým na zastrašovanie KĽDR a zároveň zvýšenie tlaku na Čínu, čo Trump výslovne uviedol vo svojom vyhlásení o odstúpení od zmluvy.

 

Podľa Treninovej analýzy ak rokovania o denuklerizácii Severnej Kórei budú neúspešné - a Pchjongjang odmietne sa úplne vzdať potenciálu nukleárnych rakiet výmenou za verbálne sľuby Washingtonu - potom sa Spojené štáty vrátia k silovej politike voči Severnej Kórei a pravdepodobne rozmiestnia svoje rakety stredného dosahu v severovýchodnej Ázii. Uvedený variant už dlho navrhuje Tichomorské veliteľstvo Ozbrojených síl USA. V prípade takejto dislokácie by americké rakety boli zacielené na politické rozhodovacie centrá a vojenské zariadenia Číny, ako aj mnohé významné vojenské objekty ČĽR. Pri rozvíjajúcej sa konfrontácii USA a Číny by to znamenalo jasné výhody pre Washington. Vyhliadky na návrat amerických rakiet stredného a kratšieho doletu do Európy tiež existujú, ale to je pre USA menej aktuálne. V budúcnosti by takýto krok znamenal prudké zostrenie americko-ruskej konfrontácie.

 

Ruský expert sa domnieva, že samotné odstúpenie Spojených štátov od Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu nevytvára okamžité problémy pre Rusko. Podstatné je to, aké kroky a na akých strategických smeroch podniknú USA v súvislosti s týmto rozhodnutím. Trenin zdôraznil, že reakcia Moskvy by nemala byť impulzívna. V súčasnej etape je nevyhnutné sústrediť sa na spoluprácu s vládami a verejnosťou európskych krajín, aby sa zabránilo prudkému nárastu hrozby vojenského konfliktu v Európe, ak by došlo k rozmiestneniu amerických rakiet stredného a kratšieho doletu na území štátov NATO. V prípade reálneho nárastu vojenskej hrozby pre Rusko odvetné opatrenia Moskvy musia primerane zvýšiť hrozbu pre územie USA. Odpovedať Amerike  trestaním jej spojencov nie je v záujme Ruskej federácie. Nie je vecou Ruska upevňovať jednotu NATO.

 

Rozhodnutie Spojených štátov odstúpiť od Zmluvy INF ešte neznamená, že tým je predurčený aj osud Zmluvy o strategických ofenzívnych zbraniach (START-3). Platnosť zmluvy START-3 sa končí v roku 2021 a môže sa predĺžiť o päť rokov. Odstúpenie od Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu a predĺženie START-3 sa už dlho zvažovalo v USA ako možný postup v strategických vzťahoch s Ruskom. Odstúpenie USA od Zmluvy INF zruší tiež obmedzenia pre Rusko. Nevyhnutne to vyvolá otázku, či stojí za to, aby Rusko obnovilo program výroby rakiet stredného a kratšieho doletu. Moskva však nemusí slepo nasledovať Spojené štáty. Nie je v záujme Ruska zapojiť sa do ďalších pretekov v zbrojení a podkopať vzťahy s tretími krajinami. Moskva musí zachovať pokoj a potláčať emócie. Dmitrij Trenin podotýka, že bezpečnosť Ruska založená na jadrovom odstrašovaní a vzájomne zaručenom zničení nebude otrasená v dôsledku odstúpenia USA od Zmluvy INF.

 


Späť