Nepokoje v Iráne prekvapili reformistov aj islamských fundamentalistov - stredná trieda opatrne pozorovala demonštrácie

Nepokoje v Iráne prekvapili reformistov aj islamských fundamentalistov - stredná trieda opatrne pozorovala demonštrácie


08.01.2018

Iránska islamská republika je regionálna mocnosť, ktorá do značnej miery ovplyvňuje dianie v krajinách Stredného východu. Z toho dôvodu viaceré vlády venovali zvýšenú pozornosť búrlivým udalostiam v niektorých iránskych mestách, kde došlo k protestom hlavne mladých ľudí, nespokojných so sociálno-ekonomickou situáciou v Iráne, ako aj s niektorými zahranično-politickými aktivitami režimu v Teheráne.

Riaditeľ Londýnskeho inštitútu pre Stredný východ Hasan Hakimian komentoval na internetovom portáli Project Syndicate občianske nepokoje v iránskych mestách, ktoré prekvapili takmer každého - reformnú vládu prezidenta Hassana Rouhaniho, mnohých občanov i pozorovateľov. Protesty podnietené rastúcimi životnými nákladmi a rozširujúcimi sa ekonomickými a sociálnymi rozdielmi sa rýchle premenili na zavrhnutie samotného režimu. Veľká časť hnevu protestujúcich bola zameraná na duchovenstvo na čele s ajatolláhom Sajjidom Alím Chameneím, ale aj proti ich nekompromisným reformistickým rivalom. Iránski reformátori neboli zvyknutí byť cieľmi ľudovej nespokojnosti, ako je tomu teraz. Pri prezidentských voľbách reformátori opakovane usmerňovali nespokojnosť ľudí sľubmi nádejnej budúcnosti.

 

Prezident Hassan Rouhani bol zvolený na druhé funkčné obdobie len pred siedmymi mesiacmi, keď získal jednoznačnú  väčšinu 57 % hlasov vďaka vysokej volebnej účasti. Nedávne udalosti však naznačujú, že mnohí mladí Iránci pochybujú o tom, že Rouhani môže priniesť väčšiu prosperitu a miernejšiu verziu islamistickej vlády než ponúkajú jeho dogmatickí rivali. Možno najväčšie riziko, ktoré predstavuje vlna nepokojov, sa týka Rouhaniho plánovaných ekonomických reforiem. Protesty prepukli napriek dvojročnému skromnému zlepšeniu iránskej ekonomiky. Podľa údajov Medzinárodného menového fondu HDP Iránu ročne rastie o niečo viac ako 4 %, pričom je povzbudzujúce to, že po skončení sankcií sa rast rozširuje na neropné odvetvia; v roku 2017 rast dosiahol 12,5 % - v dôsledku zvýšenia ropnej produkcie.

 

Napriek zlepšeniu stavu iránskej ekonomiky po uzavretí jadrovej dohody v roku 2015 najväčším sklamaním je pre Iráncov fakt, že rast hospodárstva nedokázal, aby došlo k zníženiu šokujúcej miery nezamestnanosti v krajine. Celková miera nezamestnanosti je takmer 13 %, zatiaľ čo nezamestnanosť mladých ľudí - oficiálne vykazovaná na úrovni 29 %, ale určite až 40 % - patrí medzi najvyššie na svete. Frustrovaní sú najmä nespokojní mladí ľudia v mestách, čo by mohlo vyvolať ďalšie kolo nepokojov. Nezamestnanosť je najvyššia u osôb s vysokoškolským vzdelaním, najmä u žien. V súčasnosti sa dostáva na univerzity viac iránskych žien v porovnaní s mužmi, ale miera podielu žien na trhu práce v Iráne bola v minulom roku iba 15 %, čo je pokles o 20 % oproti stavu spred desiatich rokov.

 

Hlavnou výzvou pre vládu Rouhaniho zostáva vytváranie pracovných príležitostí. Viac ako 40 % populácie vo veku od 15 do 34 rokov nebude mať v dlhodobejšom časovom horizonte väčšie množstvo pracovných miest. V tejto súvislosti nedávne protesty oslabili iránskych reformátorov tým, že narušili ich „monopol na nádej“ a vystavili ich riziku, že stratia politickú pôdu v konfrontácii so svojimi súpermi. Zatiaľ čo mnohí Iránci si želajú ekonomické posilnenie, mnohí sa obávajú skĺznutia do anarchie a chaosu. Na rozdiel od protestov v roku 2009 a so zreteľom na všeobecne neuspokojivý výsledok „arabskej jari“ iránska stredná trieda doteraz prejavovala opatrnosť, pozorne a s odstupom sledovala nedávne demonštrácie. Hassan Hakimian sa domnieva, že faktor strachu - skôr ako nádej nespokojných Iráncov na zmenu - môže ešte zachrániť Rouhaniho agendu reforiem.[*]  

 

      

 


Späť