Neistota pred summitom Trump-Putin v Helsinkách - medzi spojencami narastajú rozdiely vo vnímaní tzv. ruskej hrozby

Neistota pred summitom Trump-Putin v Helsinkách - medzi spojencami narastajú rozdiely vo vnímaní tzv. ruskej hrozby


10.07.2018

V dňoch 11.-12. júla 2018 stretnú sa v novej centrále Severoatlantickej aliancie na bulvári Leopolda III. v Bruseli najvyšší predstavitelia členských krajín, ktorí by okrem iného mali formálne schváliť plán Pentagonu, známy pod označením „30-30-30-30.“ Uvedené čísla znamenajú, že ozbrojené sily NATO by mali do 30 dní skoncentrovať nasadenie 30 práporov pozemného vojska, 30 eskadier bojových lietadiel a 30 lodí vojenského námorníctva, aby tak mohli čeliť útoku ruskej armády na európskom kontinente. Vladimír Putin označil úvahy o ruskej hrozbe pre členov NATO za „bláznovstvo“. Agentúra Reuters nedávno informovala, že Severoatlantická aliancia má v zbrani vyše dva milióny mužov, zatiaľ čo Rusko iba 830 000. Zdá sa, že toto nebude hlavná téma summitu v Bruseli, ale požiadavka prezidenta Donalda Trumpa, aby európski spojenci splnili svoj záväzok vynakladať na spoločnú obranu 2 % svojho HDP.

Internetový portál Asia Times - so sídlom v Bangkoku - prezentoval názory bývalého  veľvyslanca Indie v Moskve M. K. Bhadrakumara na znepokojenie európskych členov NATO v súvislosti s nadchádzajúcim summitom aliancie v Bruseli a schôdzkou prezidentov Donalda Trumpa a Vladimíra Putina o štyri dni neskôr v Helsinkách.  Indický diplomat upozornil na prekvapujúce tvrdenie amerického think-tanku  German Marshall Fund, že „medzi európskymi spojencami, ale aj vo vytrvale kritickom Kongrese voči Rusku je podozrenie, prečo sa prezident chce tak nástojčivo stretnúť so svojím (ruským) náprotivkom.  Pozorovatelia sa obávajú, že notoricky nepredvídateľný a diplomaticky svojrázny Trump by mohol zapredať bezpečnostné záujmy NATO tým, že sa dohodne na nejakom obchode s Putinom“.

 

Podľa charakteristiky M. K. Bhadrakumara spojenci Spojených štátov sú „zdesení“ z perspektívy uvoľnenia napätia medzi Ruskom a Západom. Skúsený diplomat pripomína, že členovia NATO na ruskú anexiu Krymu a intervenciu Moskvy na východnej Ukrajine reagovali v roku 2014 na summite vo Walese tým, že formálne označili Rusko za nepriateľa. V tomto kontexte uvádza, že tomu predchádzalo „slávnostné západné ubezpečovanie“ bývalého sovietskeho vodcu  Michaila Gorbačova, že NATO po zjednotení Nemecka nebudené rozšírené „ani o palec.“ Americký veľvyslanec George Kennan varoval, že ide o „epochálnu chybu“, ktorou by si navždy odcudzili Rusko, ale Clintonovým zámerom bolo udržať Ameriku v Európe a Rusov držať mimo.

 

V súčasnosti medzi severoatlantickými spojencami narastajú rozdiely, pokiaľ ide o vnímanie ohrozenia.  Pobaltské štáty, Poľsko a Rumunsko považujú Rusko za národnú bezpečnostnú hrozbu a zahraničnopolitickú výzvu. Ale vo Francúzsku alebo v Nemecku nepredstavuje Rusko žiadnu takúto hrozbu a - hoci nesúhlasia s aspektmi ruskej politiky - zdôrazňujú tiež dôležitosť produktívneho vzťahu s Ruskom. Krajiny južnej Európy - Maďarsko, Balkán, Grécko, Taliansko atď. - sú jednoznačne nezainteresované na sankciách proti Rusku a intenzívne hľadajú možnosti spolupráce. Turecko sa stalo strategickým partnerom Ruska. Dokonca aj v USA sa konfrontačný prístup k Rusku ako východisková pozícia  nejaví logickým.  Ani Trump sa v podstate nestretol s existenčnou potrebou NATO, aby Rusko bolo vnímané ako nepriateľ z východu.

 

Vedúci nemeckí predstavitelia sa otvorene sťažovali, že štáty NATO neboli zahrnuté do plánovania summitu Trump-Putin v Helsinkách.  Peter Beyer - koordinátor transatlantickej spolupráce  vládnej koalície kancelárky Angely Merkelovej - v rozhovore pre mediálny reťazec  Funke Mediengruppe povedal: „V aliancii existujú veľké obavy z toho, čo by dohody Trumpa a Putina mohli dosiahnuť.“  Vyjadrujú pocity Trumpovych protivníkov a početnej masy rusofóbov v USA. Indický autor zdôraznil, že po prvýkrát za polstoročie po  Dwightovi Eisenhowerovi majú Spojené štáty prezidenta, ktorý je presvedčený o imperatíve kooperatívnych - dokonca priateľských - vzťahov s Ruskom. Keď tento vojnový hrdina ukončil svoju prezidentskú funkciu, bol zatrpknutým mužom, ktorý vo svojom rozlúčkovom prejave varoval pred machináciami „vojensko-priemyselného komplexu.“

 


Späť