Názor ruského analytika na vládu Igora Matoviča - OĽaNO je rýchlo sa meniaci baletný súbor málo známych tvárí

Názor ruského analytika na vládu Igora Matoviča - OĽaNO je rýchlo sa meniaci baletný súbor málo známych tvárí


04.03.2020

Niektorí politickí analytici v zahraničí konštatovali, že parlamentné voľby na Slovensku 29. februára 2020 sa ukázali skutočne epochálnymi nielen pre samotnú krajinu, ale aj pre celý región a hovoria o zaujímavých veciach týkajúcich sa ďalšieho vývoja vo východnej Európe. Predovšetkým potvrdili, že kvôli pádu populistických režimov nie je potrebné čakať na ekonomický kolaps, nejaké „hladové“ nepokoje alebo na vonkajšie zásahy. Zahraničie prekvapili hlavne tým, že i keď v radoch liberálnej opozície proti režimu Roberta Fica nebol nedostatok nových ľudí a straníckych projektov, vo voľbách zvíťazil muž, ktorého pred dvoma rokmi viacerí považovali za politickú mŕtvolu. Len pred mesiacom v prieskumoch verejnej mienky volebné preferencie hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti jeho politický subjekt situovali iba na piate miesto. Podľa výsledkov hlasovania vo voľbách získal však s náskokom prvé miesto a bude novým premiérom.

V takomto kontexte rozoberá situáciu na Slovensku zástupca šéfredaktora internetového portálu moskovského centra Nadácie Carnegie Maxim Samorukov - inak uznávaný špecialista na východnú Európu a jej vzťahy s Ruskom, otázky Balkánu, problematiku krízy Európskej únie a záležitosti súvisiace s prechodom autoritatívnych režimov k demokracii. Autor analýzy si všimol, že  slovenské voľby do Európskeho parlamentu s účasťou 23% a voľby do Národnej rady SR s účasťou 66% sú veľmi odlišné veci.  Nádejná koalícia Progresívne Slovensko/Spolu, ktorá mala pred niekoľkými mesiacmi preferencie na úrovni 20%, nedokázala prekonať bariéru 7 % voličských hlasov pre stranícke koalície a do nového parlamentu sa vôbec nedostala. A politická strana  bývalého prezidenta - ašpirujúceho na post predsedu vlády - získala iba 5,8% hlasov, teda najmenej z opozičných subjektov.

 

Budúceho predsedu vlády Igora Matoviča nemožno v slovenskej politike nazvať novou tvárou - do parlamentu bol zvolený po štvrtýkrát. Nemožno o ňom povedať, že vo svojich troch funkčných obdobiach v parlamente vyvolával veľké nádeje. Je to však naozaj jeden z najslávnejších poslancov a jeden z najviac spomínaných v médiách; ale je to škandalózna sláva a pred pár mesiacmi na Slovensku bolo len veľmi málo ľudí, ktorí by boli pripravení ho brať vážne. Maxim Surkov uvádza, že Matovič je postava tak narcistická a protirečivá, že sa mu podarilo pohádať sa s takmer všetkými slovenskými politikmi. V prvom volebnom období v parlamente opustil klub strany - z ktorú bol zvolený za poslanca - a vytvoril si vlastný. Počas druhého funkčného obdobia jeho OĽaNO opustilo 6 zo 16 poslancov kvôli vnútorným konfliktom . Počas tretieho obdobia to boli desiati z 19 poslancov.

 

Jeho strana OĽaNO je rýchlo sa meniacim baletným súborom málo známych aktivistov, poslancov samosprávy, športovcov, vidieckych učiteľov  a Pán Boh vie, koho ešte. Zoznamy členov strany  po každých nasledujúcich voľbách  sú takmer úplne aktualizované, takže Matovič sám si pravdepodobne nebude pamätať aspoň polovicu svojich kandidátov v súčasných voľbách - a ani sa nezdá, že by ho to znepokojovalo. Oficiálne sa strana skladá zo 45 osôb, čo je zákonné minimum pre slovenské politické strany.  Igor Matovič odmieta uviesť mená drvivej väčšiny z nich, takže niektorí predpokladajú, že medzi členmi sú pravdepodobne uvedení jeho svokra, rodičia, synovci a iní dôveryhodní ľudia, ktorí mu určite „neukradnú“ značku a  registráciu strany na jeho osobu. Nie je takmer nič známe o vnútorných pravidlách procesov v strane. Napríklad, ako sa prijímajú kľúčové rozhodnutia strany, kto zvolil predsedu OĽaNO Matoviča, na aké časové obdobie a podobne.

 

Ruský analytik si všimol, že samotný Matovič sa snaží nevyjadrovať jasné ideologické postoje. Všeobecne sa vie, že je kategoricky proti Ficovi a sociálnym demokratom. Avšak s jeho politickým profilom je to oveľa zložitejšie. Je za to, aby sa hovorila pravda. Aby nedochádzalo k rozkrádaniu štátneho rozpočtu. Aby sa ľudia mohli aktívnejšie podieľať na rozhodnutiach vlády. Aby boli všetci - okrem skorumpovaných úradníkov - zdraví a bohatí. Zrozumiteľný je azda iba v zahraničnej politike - je za Európsku úniu i NATO, ale na Slovensku je v tomto medzistranícky konsenzus a málokoho to zaujíma. Nedávne škandály a nahromadená únava občanov z istých ľudí pri moci spôsobili, že Matovičova téma korupcie je osobitne dôležitá. Aj liberálne strany aktívne využívali tému boja proti korupcii, ale vždy k tomu pridali hodnotovú zložku, že je potrebné zachrániť krajinu pred fašizmom a orientovať ju progresívnym smerom.

 

Igor Matovič bol vo vzťahu k téme pokroku oveľa opatrnejší. Na začiatku volebnej kampane uviedol, že na Slovensku neumožní partnerstvá osôb rovnakého pohlavia, nezmierni tresty za drogy, ani neotvorí krajinu pre utečencov z Blízkeho východu; inak všetky tieto témy považuje za druhotné. V prvom funkčnom období svojej vlády chce vrhnúť všetku svoju energiu do boja proti korupcii a jedného dňa potom vraj  bude možné diskutovať o drogách. Bez pálenia mostov s liberálmi Matovič sa podpísal  pod konsenzus s dosť konzervatívnou slovenskou spoločnosťou a upriamil svoje útoky na režim, nekritizoval fašizmus a populizmus, ale zlodejstvo.  A potom „s ohňom v očiach“ neustálymi mítingami a odhaľujúcimi videami na YouTube, presvedčil väčšinu, že určite bude konať - na rozdiel od elitných liberálov, ktorí by sa mohli ľahko dohodnúť so starými autoritami.

 

Podľa názoru Maxima Surkova nacionalistický populizmus na Slovensku skončil, ale perspektíva nevyzerá „ružovo.“  Je zrejmé, že Matovič nemá po ruke tím skúsených odborníkov, aby mohol obsadiť početné miesta vo vláde, ktoré pripadnú OĽaNO. A aj keby mal taký tím, tak by sa s tými ľuďmi tiež hádal. Mladší partneri vo vládnej koalícii môžu čiastočne kompenzovať nedostatok odborného personálu;  nie je však známe, ako dlho to bude trvať, vzhľadom na to, že víťazný Matovič sa pravdepodobne pokúsi odplatiť ostatným stranám za minulé krivdy. Ako sa bude formovať nová parlamentná väčšina OĽaNO, sotva niekto vie. Mnohí - hneď ako si zvyknú na novú úlohu - začnú získavať jednotlivé body pre seba a Igor Matovič pravdepodobne nebude schopný ich usmerniť tak, aby sa podriadili. Aspoň v predchádzajúcich funkčných obdobiach to robil veľmi zle, pričom jeho poslanecký klub bol vtedy oveľa menší.

 

Je známe, že Matovič miluje pozornosť médií, čo znamená, že bude naďalej vytvárať situácie, aby ako predseda vlády zostal na titulných stránkach. Sotva možno uveriť tomu, že okolnosti jeho medializácie budú vždy pozitívne. Ešte znepokojivejšia je láska budúceho premiéra k  „priamej demokracii.“ Ruský analytik ironicky poznamenal, že Matovičove nové nápady neponúknu dedinčania spod Tatier, ale samotný Matovič si tým bude posilňovať svoju osobnú moc a zdôvodní každú iniciatívu ľudovým súhlasom - takže obíde inštitúcie a profesionálne komunity. Podľa názoru Maxima Samorukova Ficovi sociálni demokrati boli skorumpovanou a netransparentnou stranou, ktorá sa v priebehu rokov zlúčila so štátnym aparátom a stratila zodpovednosť voči slovenskej spoločnosti. Inštitucionálne to však bola strana - so zrozumiteľnou štruktúrou, postupmi a personálom. Čo sa týka „vreckovej kancelárie“ Igora Matoviča, ani to sa nedá o nej povedať.


Späť