Následky Trumpovej colnej vojny nemožno s určitosťou predvídať - pocítia ich nielen americkí farmári, ale aj exportéri zemného plynu

Následky Trumpovej colnej vojny nemožno s určitosťou predvídať - pocítia ich nielen americkí farmári, ale aj exportéri zemného plynu


11.07.2018

Prezident Donald Trump začal tzv. colnú vojnu v domnienke, že chráni ekonomické záujmy Spojených štátov. I keď následky jeho rozhodnutia nemožno s určitosťou predvídať, dá sa predpokladať, že prinesú komplikácie nielen globalizovanému svetu, ale pocítia ich aj USA. Analytici počítajú s eskaláciou vzájomných protiopatrení, čo nie je povzbudzujúca perspektíva, ale očakávaná zákonitosť všetkých druhov vojen. Osobitnú pozornosť priťahuje zavedenie amerických colných reštrikcií proti Číne, ktorá má po Američanoch druhú najsilnejšiu ekonomiku na svete a jej nárast dobieha parametre americkej ekonomiky. V tomto kontexte je pochopiteľné, že zavedenie colných obmedzení proti Číne nenechá Peking bez náležitej odpovede a colná vojna prerastie do obchodnej vojny, spojenej s negatívnymi účinkami na všetkých aktérov konfliktu. Čína môže reagovať krokmi, ktoré sa dotknú nielen Spojených štátov, ale aj ich spojencov - a sprostredkovane tiež ďalších štátov sveta.

Bývalá zástupkyňa poradcu pre Irak a Afganistan v Národnej bezpečnostnej rade USA v rokoch 2004-2007 a riaditeľka projektu Geopolitics of Energy  na Kennedyho škole  Harvardskej univerzity prof. Meghan L. O'Sullivanová napísala  pre americkú agentúru Bloomberg komentár, v ktorom upozornila, že Peking  zameria  svoju colnú politiku na produkty z regiónov Spojených štátov, kde môže vyvolať  tlak na zrušenie colných taríf alebo dokonca spôsobiť prezidentovi Trumpovi širšie politické problémy. Nemusí to byť však len sója, ale aj clá na energie z USA, čo by mohlo vyvolať problémy americkým firmám.  V Pekingu odhadli, že odvetné clá na energie môžu znamenať pre USA viac bolestí, než spôsobia Číne. Pritom iba pred šiestimi týždňami washingtonský Brookingsov inštitút predpovedal, že rastúci obchod so zemným plynom mohol významne ovplyvniť bilaterálne vzťahy medzi USA a Čínou.

 

Prof. O'Sullivanová  pripomína, že vo veľmi krátkom čase sa USA stali významným vývozcom ropy, skvapalneného zemného plynu (LNG) a rafinovaných energetických produktov. V roku 2017 bola hodnota amerického vývozu energie do Číny väčšia, ako čínsky dovoz z Turkménska alebo Kataru. Podľa údajov Medzinárodného energetického obchodného centra predstavovala 6 % z celkového obchodu USA s energiami.  Po zavedení colných sadzieb na tento obchod by mohla Čína nielen pripraviť Spojené štáty o lukratívny obchod, ale malo by to trvalé účinky na rozvoj amerického vývozu s LNG. USA sa v súčasnosti nachádzajú v situácii, keď musia prijať nové investičné rozhodnutia o vybudovaní ďalších zariadení na vývoz LNG, ak bude export zemného plynu v nadchádzajúcich rokoch rásť.

 

Žiada sa podotknúť, že Čína je najrýchlejšie sa rozvíjajúcim trhom s dovážaným zemným plynom v najbližších rokoch. Zavedenie ciel by znamenalo, že LNG zo Spojených štátov by stratil na tomto trhu konkurencieschopnosť, čo je kľúčový moment v procese rozhodovania o investíciách. Tým by sa obmedzil potenciál amerického priemyslu, ktorý očakáva, že do roku 2020 sa stane tretím najväčším vývozcom skvapalneného plynu na svete. Čína avizovala, že potrebuje veľké množstvo energie z dovozu, pretože v lete minulého roku zaviedla novú politiku zameranú na agresívne znižovanie spotreby uhlia, ktoré nahrádza zemným plynom. Uvedená politika viedla v roku 2017 k nárastu spotreby zemného plynu o 15 %, čo sa prejavilo zvýšením dovozu plynu o 28 %.

 

Možno predpokladať, že aj keď Peking zavedie clá na LNG zo Spojených štátov, globálne trhy s plynom zostanú dostatočne saturované zemným plynom tak, aby Čína mohla uspokojiť svoje potreby za rozumnú cenu. Prof. O'Sullivanová  usudzuje, že tento záver môže byť pravdepodobne predmetom nejakej diskusie v čínskom systéme, čo považuje za dôvod, prečo neboli dovozy energie zahrnuté do prvého kola čínskych colných odvetných opatrení. Alternatívne sa môžu Číňania rozhodnúť, že bez ohľadu na náklady nie sú ochotní sa spoliehať na Spojené štáty ako zdroj jednej z ich strategických komodít - a to bez ohľadu na finančné riziká, ktoré môžu takéto rozhodnutie spôsobiť. Zmenší sa tak zoznam oblastí, v ktorých USA a Čína dokážu identifikovať spoločné záujmy a vidieť zmysel ich spolupráce.

 

 

 


Späť