Bosna ako "sud pušného prachu" - konflikt na Balkáne by mohol viesť k novej vlne utečencov v rámci Európy

Bosna ako "sud pušného prachu" - konflikt na Balkáne by mohol viesť k novej vlne utečencov v rámci Európy


20.08.2018

Vo februári 2018 sa v Bruseli zaoberali novou stratégiou voči západnému Balkánu, ktorá by mala doviesť krajiny tohto regiónu do Európskej únie. Zo šiestich balkánskych štátov za najproblematickejšiu krajinu sa považuje Bosna a Hercegovina, kde vládnu nacionalistické strany a spoločnosť trpí korupciou a vysokou mierou nezamestnanosti mladých ľudí. Európska únia sa vzdala pôvodných plánov na integráciu policajných síl a stav stabilizačných síl EUFOR ALTHEA - najväčšia spoločná operácia EÚ a NATO - sa v Bosne postupne znížil na 600 vojakov. O Balkán stále viac prejavujú záujem Čína a Rusko, ktoré sa snaží vyplniť mocenské vákuum a predstaviteľa bosnianskych Srbov Milorada Dodika považuje za pilier svojho vplyvu.

Odborníčka na medzinárodné právo Irina Ptašniková upozornila na ukrajinskom internetovom portáli „Evropejskaja pravda“, že aj po 23 rokoch od skončenia vojny v Bosne je situácia v krajine stále napätá, a preto opakovanie vojny v tejto časti Balkánu je celkom reálne. Autorka pripomína, že Bosna a Hercegovina pozostáva z dvoch častí - Republiky Srbskej a Federácie Bosny a Hercegoviny, pričom zo situácie v Republike Srbskej je jasné, že Bosna sa nestala jednotnou krajinou. V každom meste či mestečku tejto republiky vidno srbské vlajky. Na tomto území fungujú autonómne univerzity, ktoré plne nepodliehajú bosnianskej administrácii. V súčasnosti je tu cca 62 % nezamestnaných mladých ľudí; mládež v Republike Srbskej podlieha brannej povinnosti a vykonáva službu v armáde.

 

Začiatkom minulého týždňa parlament Republiky Srbskej hlasoval za zrušenie správy medzinárodnej vyšetrovacej komisie o masakre v júli 1995 v Srebrenici, kde bosniansko-srbské sily povraždili tisícky Bosniakov, čo komisia kvalifikovala ako porušenie humanitárneho práva. Irina Ptašniková poukazuje na fakt, že miestne televízne stanice pod kontrolou vlády popierajú genocídu a zločiny proti ľudskosti, ku ktorým došlo začiatkom deväťdesiatych rokov. Okrem toho obvinenia prezidenta Republiky Srbskej Milorada Dodika o „okupácii“ bosnianskymi „prisťahovalcami“ - ktorí sa po skončení vojny vrátili domov - porušujú Daytonskú mierovú dohodu a neprispievajú k zmiereniu a hľadaniu kompromisu.

 

Autorka pripomína, že pred desiatimi rokmi bol Milorad Dodik považovaný predstaviteľmi západných krajín za pomerne liberálneho politika, ale v súčasnosti sa jeho výroky nelíšia od tých, ktoré zazneli od Radovana Karadžiča a Ratka Mladiča - vojnových zločincov odsúdených Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu za genocídu a zločiny proti ľudskosti. V priebehu svojej ďalšej politickej kariéry Dodik opakovane vystupuje s výzvami na oddelenie Republiky Srbskej od Federácie Bosny a Hercegoviny a žiada zjednotenie so Srbskom. V roku 2017 boli jeho vyhlásenia spojené s nákupmi zbraní a vytváraním pevných vzťahov s prezidentom Ruskej federácie. V apríli tohto roku bolo otvorené pri Banja Luke stredisko pre prípravu policajtov, ktorých majú cvičiť ruskí poradcovia.

 

Analytici sa zhodujú v názore, že proces zmierenia v Bosne sa ani nezačal a Dodikova politika sa uberá nebezpečným smerom. V októbri tohto roku budú v Bosne a Hercegovine pravidelné voľby, čo sa považuje za príležitosť pre Dodika, aby posilnil svoju rétoriku nepriateľstva. Prognózy budúceho vývoja spejú k záveru, že hrozba novej vojny v regióne je reálna. Podľa Iriny Ptašnikovej v Bosne existujú aj miestne iniciatívy zamerané na dialóg medzi miestnymi Srbmi, Chorvátmi a Bosniakmi, ale situácia v krajine je stále napätá kvôli snahe obetí poznať pravdu, nájsť pozostatky zomrelých príbuzných a postaviť páchateľov pred súd. Autorka poukazuje na to, že nový konflikt by mohlo viesť k novej vlne utečencov v rámci Európy, čo by viedlo Európsku úniu k uvoľnenejšiemu dialógu s Ruskou federáciou.

 

 

 


Späť