Ak sa chcú USA vyhnúť vojne s Čínou, musia skorigovať záväzky v Ázii - a nezabudnúť na varovné slová ministra obrany Gatesa

Ak sa chcú USA vyhnúť vojne s Čínou, musia skorigovať záväzky v Ázii - a nezabudnúť na varovné slová ministra obrany Gatesa


20.10.2019

Už tretí rok sme svedkami obchodnej vojny medzi Spojenými štátmi a Čínou, ktorú rozpútal americký prezident Donald Trump. V tejto súvislosti sa však čoraz častejšie objavujú znepokojujúce úvahy o tom, že by vzťah medzi USA a Čínou mohol vyústiť do vojnového konfliktu. Pred dvoma rokmi vyšla kniha profesora Harvardskej univerzity Grahama Allisona, kde autor na príkladoch vývoja z histórie starovekého Grécka predpokladá konfrontáciu medzi USA a Čínou. Odvoláva sa na viaceré analógie z dejín a aktuálny stav vzťahov oboch veľmocí považuje za dôkaz predpovede, že nebude jednoduché sa vyhnúť ozbrojenému konfliktu medzi týmito dvomi krajinami. Viacerí analytici sa zhodli v názore, že ak sa chcú Američania vojne s Čínou vyhnúť, musia skorigovať záväzky, ktoré dali Tchajwanu, Južnej Kórei, Filipínam a Japonsku - a vojensky sa stiahnuť z Ázie.

Komentátorka hongkongského denníka  South China Mornig Post - do roku 2015 spravodajkyňa agentúry Reuters v Pekingu - Li Žen upozornila na zvýšenie počtu operácií USA v tzv. „šedej zóne“ Juhočínskeho mora, aby čelili rozpínavosti Pekingu v spornom regióne, čo výrazne zvyšuje pravdepodobnosť vojenského konfliktu medzi týmito dvomi mocnosťami. Pod pojmom „šedá zóna“ sa chápe stav medzi vojnou a mierom, keď sa krajina snaží dosiahnuť politické alebo územné zisky na úkor toho druhého bez toho, aby sa uchýlila ku skutočnému boju. Výskumníčka Čen Jong z Inštitútu medzinárodných vzťahov na Šanghajskej akadémii spoločenských vied vo svojej štúdii uviedla, že v roku 2018 Spojené štáty uskutočnili najmenej päť plavieb tzv. slobodnej navigácie v Juhočínskom mori a nad ním viac ako 1000 preletov. Prakticky každý deň sa objavili v sporných vodách najmenej tri plavidlá amerického vojenského námorníctva.

 

Výskumníčka Čen Jong konštatovala, že tak ako rástla rivalita medzi Čínou a USA na bezpečnostnej scéne, tak Washington využíval „celé spektrum nebezpečnejších aktivít v šedej zóne na zadržiavanie Pekingu.“ Spojené štáty už mnoho rokov obviňujú Čínu, že sa pokúša zmeniť existujúci (USA riadený) poriadok v strategicky dôležitom Juhočínskom mori, ktoré je dôležitou obchodnou cestou v globálnom dodávateľskom reťazci. Peking si nárokuje zvrchovanosť nad asi 90 % vodnej cesty na základe svojej doktríny „deviatich prerušovaných čiar,“ zatiaľ čo Vietnam, Filipíny, Malajzia,  Brunej a Taiwan majú konkurenčné nároky - a USA tvrdia, že majú v regióne významné politické, vojenské a hospodárske záujmy. Podľa amerických vojenských predstaviteľov pekingská taktika „šedej zóny“ v Juhočínskom mori spočíva v budovaní umelých ostrovov a ich militarizácii, nasadení pobrežnej stráže na hliadkovanie okolo sporných útesov a nábore rybárskych plavidiel, aby fungovali ako „improvizované“ námorné milície.

 

Čínsky záujem podčiarkuje fakt, že v roku 2013 začala Čína reštrukturalizovať svoju pobrežnú stráž, ktorá minulého roku bola podriadená správe Ľudove ozbrojenej polície. Správa Výskumnej služby Kongresu Spojených štátov uvádza, že flotila pobrežnej stráže Čínskej ľudovej republiky má k dispozícii 248 plavidiel, kým v roku 2017 to bolo iba 185 lodí. Podľa čínskej výskumníčky Čen Jong uvedené údaje sú nadsadené a tiež aj protiopatrenia USA v tomto smere boli neprimerané. Súvisí to s tým, že medzi aktivity v rámci „šedej zóny“ začlenili Spojené štáty aj propagandu s cieľom označiť Číňanov za „expanzionistov“, aby tým ospravedlnili hliadkovanie amerických vojnových plavidiel, operácie tzv. slobodnej navigácie a námorné cvičenia v Juhočínskom mori. Všetky tieto opatrenia sú navrhované tak, aby narušili výhody Číny v „šedej zóne“ a prinútili ju akceptovať americkú verziu medzinárodného námorného poriadku.

 

Komentátorka denníka South China Mornig Post zdôraznila vyjadrenie Čen Jong, že „bezpečnostné sľuby Washingtonu, ktorá dáva krajinám v oblasti Juhočínskeho mora, sú príliš neskromné - a to by mohlo doviesť USA a Čínu k „nechceným konfliktom.“ Riaditeľ think-thanku Iniciatíva na výskum strategickej situácie v Juhočínskom mori na Pekingskej univerzite prof. Hu Bo konštatoval, že Čína bude musieť „tvrdo zasiahnuť, aby čelila americkým krokom.“ A preto sa žiada pripomenúť varovné slová  bývalého amerického ministra obrany Roberta Gatesa: „Akýkoľvek budúci minister obrany, ktorý prezidenta vyzve, aby znovu vyslal veľkú pozemnú armádu do Ázie, na Blízky východ alebo do Afriky, by si podľa mojej mienky „mal nechať skontrolovať hlavu,“ ako to delikátne sformuloval generál MacArthur.“   


Späť