Desatoro – ktoré by sa zišlo poznať aj slovenským politikom*

Desatoro – ktoré by sa zišlo poznať aj slovenským politikom*


01.10.2017

Keď v lete tohto roku prepukla kríza vo vládnej koalícii na Slovensku, tak po dlhšom pozorovaní postupov jej iniciátora ma napadlo, že by som mu odporúčal doplniť si jeho právnické vzdelanie pozorným štúdiom knihy amerického politológa a psychológa prof. Philipa E. Tetlocka, ktorý sa spolu s publicistom Danom Gardnerom venuje „umeniu a vede predpovedania budúcnosti.“

Navrhujem mu, aby ju začal čítať na strane 313, kde síce autori uvádzajú desať prikázaní pre budúcich „superprognostikov“, ale určite by tam našiel aj návod, ako uvažovať v procese prijímania závažných politických rozhodnutí. Možno by to politikovi vládnej koalície pomohlo predísť komplikáciám, ktoré svojimi krokmi v politike spôsobil hlavne sám sebe - resp. jeho politickej strane.

Spomínaná kniha nie je však iba pre politikov, ale pre každého, kto  sa pokúša predvídať budúcnosť, aby na základe takýchto prognóz konal v záujme svojich strategických cieľov. Tetlock a Gardner sa opierajú o desaťročia výskumov a výsledky obrovského prognostického turnaja financovaného americkou vládou. Prof. Tetlock dokázal, že aj prognózy odborníkov sú iba o málo presnejšie než náhodné odhady. Ako sa uvádza na prebale knihy, autori ponúkajú „prvý preukázateľne účinný spôsob, ako zlepšiť našu schopnosť predpovedať budúcnosť – a to v podnikaní, finančníctve, politike, medzinárodných vzťahoch i v každodennom živote.“ Jeden z expertov o Tetlockovom výskume napísal, že „prináša potenciál na začatie revolúcie v zahraničnej politike, ekonomickej politike a vo vašich každodenných rozhodnutiach.“

S osobitným záujmom som sa zahĺbil do čítania kapitoly „Lídrova dilema“, kde sa autori venujú štýlu uvažovania a zamýšľajú sa nad tým, ako superpredvídanie sa zhoduje s tým, čo očakávame od lídrov.  Uvádzajú, že schopnosť superpredvídania spočíva na pokore - vedomí, že komplexnosť reality je obrovská, naša schopnosť zmocniť sa jej je mizivá a chyby sú nevyhnutné. K tomu však autori poznamenali, že nikto nepopísal Winstona Churchilla, Steva Jobsa ani iného vodcu ako „pokorného“. Možno niekto ako pokorného označil Gándhího. Ale skúste vymenovať nejakých ďalších takýchto lídrov gándhijovského typu !

Pre politikov si dovolím uviesť ako užitočnú pasáž z knihy, kde sa spomína Daniel Kahneman, držiteľ Nobelovej ceny za ekonómiu, ktorú nikdy neštudoval, ale jeho práca otriasla základmi tejto odbornej disciplíny. Svoj výskum prof. Tetlock sústavne konzultoval s Kahnemanom, ktorý vynikal v umení konverzácie a dokázal plynule prechádzať „od nezáväzného tliachania k nemilosrdnému pitvaniu nezáväzného tliachania.“ Z toho dôvodu vrelo odporúčam prečítať si Kahnemanovu knihu „Myslenie rýchle a pomalé“, ktorú autor „Čiernej labute“ Nassim N. Taleb označil za prelomovú knihu v sociálnom myslení. Pokúsim sa ju glosovať na budúce !


*Philip E. Tetlock, Dan Gardner: Superprognózy. Umění a věda přepovídání budoucnosti. Brno 2016.


Späť