Čeka bola nástrojom, ktorým boľševici radikálne menili Rusko - prví sovietski "čekisti" prišli do Československa koncom roku 1949

Čeka bola nástrojom, ktorým boľševici radikálne menili Rusko - prví sovietski "čekisti" prišli do Československa koncom roku 1949


01.12.2019

Akadémia vied Českej republiky vydala pod titulom „Čekisti“ knihu, ktorá je vo svetovej historiografii prvým kompendiom základných informácií o činnosti komunistických bezpečnostných zložiek v strednej a východnej Európe. V jej podtitule sa uvádza: Orgány štátnej bezpečnosti v európskych krajinách sovietskeho bloku 1977-1989. Obsahuje štúdie sedemnástich historikov z viacerých krajín, ktorí spracovali základné poznatky o vývoji, organizácii, metódach a zameraní činnosti bezpečnostného aparátu v jednotlivých štátoch tzv. socialistického tábora, kde pôsobila Štátna bezpečnosť podľa sovietskeho vzoru a za účasti sovietskych poradcov. Vznik knihy inicioval poľský Ústav národnej pamäti vo Varšave, ktorý k spolupráci na tomto projekte prizval historikov z niekoľkých krajín. Publikácia najprv vyšla v roku 2005 v angličtine vo Varšave; potom ju vydali v nemeckom preklade a rozšírené vydanie knihy neskôr znovu vydali vo Varšave, ale v poľštine

Najnovšia verzia knihy v českom jazyku obsahuje rozšírenú a prepracovanú kapitolu o Československu, na ktorej sa podieľali Pavel Žáček a Petr Blažek, obaja známi v kruhoch odbornej verejnosti ako zasvätení bádatelia v archívnych fondoch ŠtB. Autori tejto kapitoly nevynechali ani fakt, že zameranie a metódy činnosti Štátnej bezpečnosti u nás - najmä v prvej polovici päťdesiatych rokov - výrazne ovplyvňovali sovietski poradcovia. Prví prišli do Československa už koncom roku 1949; na ministerstve národnej bezpečnosti v roku 1950 pôsobilo okolo päťdesiat poradcov, z ktorých niektorí hrali rozhodujúcu úlohu pri „výrobe“ politických procesov. Podľa historikov od konca päťdesiatych rokov sa v dôsledku odlišného prístupu Moskvy k satelitom začal počet sovietskych poradcov znižovať, v roku 1959 ich pôsobilo v bezpečnostných zložkách už iba devätnásť. Ich činnosť bola zameraná na získavanie a výmenu informácií , poskytovanie vzájomnej pomoci a koordinovanie vzájomných akcií proti „objektom nepriateľa.“

 

K titulu knihy „Čekisti“ sa žiada mladšej generácii vysvetliť pôvod tohto ruského slova. Funkcionári komunistického bezpečnostného aparátu sa často hrdo označovali ako „čekisti“ a za svojho patróna považovali Félixa Edmundoviča Dzeržinského, zakladateľa boľševickej Čeky. Akronym Čeka vznikal s oficiálneho názvu inštitúcie -Vserossijskaja čerezvyčajnaja komissija po borbe s kontrrevolucijej i sabotažem, čo v preklade znamená Všeruská mimoriadna komisia pre boj s kontrarevolúciou a sabotážou. Bola vytvorená 20. decembra 1917 a aj keď počas existencie Sovietskeho zväzu prešla viacerými reorganizáciami a zmenami svojho názvu, pomenovanie príslušníka bezpečnostných síl slovom „čekista“ sa v Rusku uchovalo až do dnešných dní. Historici konštatovali, že Čeka bolo nástrojom, pomocou ktorého boľševici radikálne menili štruktúru ruskej spoločnosti a pre mnohých z jej obetí sa stala „červeným mečom hrôzy.“

 

Pre slovenského a českého čitateľa je užitočná príloha publikácie „Čekisti“, ktorá prezentuje organizačnú štruktúru operatívnych útvarov Štátnej bezpečnosti v rámci Federálneho ministerstva vnútra ČSSR k 17.11.1989. Nie sú ani tak dôležité mená vedúcich funkcionárov ŠtB v jednotlivých bezpečnostných zložkách a na všetkých úrovniach, ale hlavne pomenovanie útvarov bezpečnostného aparátu, ktorý nevynechal žiadnu sféru spoločenskej aktivity zo svojho širokouhlého záberu. Bezpečnostné zložky totalitného režimu kontrolovali nielen z ich hľadiska podozrivé činnosti, ale podieľali sa aj na cielených dezinformáciách i politických provokáciách, aby takýmto spôsobom manipulovali s verejnou mienkou. V kapitole venovanej Československu je osobitne cenná tiež výberová bibliografia, ktorá môže výdatnou mierou rozšíriť úroveň poznania praktík ŠtB.

 

V kontexte s kompendiom  o činnosti komunistických bezpečnostných zložiek v strednej a východnej Európe nie je od veci spomenúť, že už v roku 2011 Ústav pamäti národa usporiadal v spolupráci s Právnickou fakultou Paneurópskej vysokej školy v Bratislave a Asociáciou bývalých spravodajských dôstojníkov medzinárodnú konferenciu o interpretácii dokumentov Štátnej bezpečnosti. Diskusia sa zamerala na mieru pravdivosti a hodnovernosti materiálov z produkcie ŠtB a zdôraznila potrebu odborne sa venovať tejto téme, pretože zverejňovanie niektorých dokumentov vyvolalo vášnivé diskusie, politické kauzy a spory, ktoré presahovali rámec odbornej debaty. Publikácia „Čekisti“ je užitočným textom pre tých, ktorí sa chcú problematike bezpečnostných štruktúr totalitného režimu pred Novembrom 1989 venovať seriózne a porovnávať ich prax na základe historickej faktografie a nie utilitárnych propagandistických konštrukcií.


Späť