V politike nerozhodujú ambície ctibažných jednotlivcov, ale osobnosti s jasnou minulosťou - občan by mal ignorovať kaskády moralizátorských fráz

V politike nerozhodujú ambície ctibažných jednotlivcov, ale osobnosti s jasnou minulosťou - občan by mal ignorovať kaskády moralizátorských fráz


16.07.2019

V poslednom období pribúdajú na slovenskej politickej scéne rýchlo kvasení politici, ktorí sa pasujú za „politikov novej generácie“ a presviedčajú potenciálnych voličov, že oni „spasia“ Slovensko pred pliagou korupcie, partokracie a klientelizmu. O jednom takom „kvázipolitikovi“ - ašpirujúcom na post premiéra - napísali médiá tzv. hlavného prúdu, že aj keď má malé skúsenosti s politikou, jeho prednosťou je to, že nie je zaťažený ničím z minulosti. Nuž žiada sa konštatovať, že je to veľmi biedna kvalifikácia na post predsedu vlády Slovenskej republiky. Občania, ktorí dajú vo voľbách hlas politickej strane nominujúcej premiéra takýchto kvalít, vystavujú tým sebe nie príliš lichotivé vysvedčenie o svojom politickom úsudku a schopnosti rozumieť zložitostiam politiky. V tejto súvislosti je azda užitočné uviesť pre všetkých politických analfabetov pár mien významných európskych politikov a ich vek, kedy sa dostali na najvyšší post v štáte: premiéra - či prezidenta.

Možno pochopia, že predovšetkým politik so životnými skúsenosťami dokáže obstáť v zložitých situáciách, keď sa vyžaduje dlhoročná skúsenosť, politická prax a dôverná znalosť zákutí politiky, ktorú možno získať iba vďaka dlhodobému pôsobeniu vo verejnom priestore. Najprv si zaslúži zmienku Winston Churchill, ktorý po mnohoročnej politickej praxi ministra a poslanca sa ako 66-ročný ujal funkcie predsedu britskej vlády a viedol ju v časoch 2. svetovej vojny. A znovu mu Briti zverili úrad premiéra, keď mal 75 rokov ! Približne v rovnakom veku sa stal prvým kancelárom Spolkovej republiky Nemecko Konrád Adenauer, ktorý funkciu kancelára prevzal ako 73-ročný a zastával ju 14 rokov. Legendárny vodca francúzskeho protifašistického odboja generál Charles de Gaulle sa prvýkrát stal premiérom v roku 1944 ako 54-ročný, krátko po skončení vojny odstúpil a do politiky sa vrátil ako 68-ročný do funkcie premiéra a neskôr prezidenta Francúzskej republiky.  Generál de Gaulle zbavil v roku 1962 Francúzsko bremena vojny v Alžírsku a o rok neskôr podpísali s kancelárom Adenauerom historickú zmluvu o zmierení a spolupráci ich krajín.

 

K takýmto historickým postavám európskej politickej scény patrí aj britská premiérka Margaret Thatcherová, ktorá na Downig Street 10 prišla ako 54-ročná a dokázala napriek nesúhlasu časti voličov za 11 rokov zreformovať dobou prekonaný model britskej ekonomiky. Dejinnú úlohu zohral tiež nemecký kancelár Helmuth Kohl; ako 52-ročný prevzal zodpovednosť za nemeckú vládu, 16 rokov stál na jej čele a Nemci ho považujú za jedného z politikov, ktorí sa významne pričinili o zjednotenie Nemecka. Všetci spomínaní patria medzi osobnosti, nevyvolávajúce všeobecné sympatie alebo súhlas. Vodcovská osobnosť musí mať totiž aj nepriateľov i odporcov, ak svoje zásady a postoje prezentuje bezvýhradne, nekompromisne a bez oportunistickej vypočítavosti. Treba to pripomenúť najmä v súčasnej dobe, keď prieskumy verejnej mienky a ohlas sociálnych sietí bývajú podaktorými politikmi vnímané ako hlavný barometer ich spoločenského vplyvu.

 

Stručný historický exkurz s príkladmi niektorých známejších mien v Európe naznačuje, že v politike nerozhodujú v prvom rade ambície ctibažných jednotlivcov, ale osobnosti s jasnou politickou minulosťou. Slovensko sa nachádza v zložitej situácii, keď si nemôže dovoliť luxus plytkých kariéristov, ktorí sa spoliehajú na marketing sociálnych sietí, populistickú reklamu s barličkami všeobecných fráz a mediálne manipulácie. Prebieha proces geopolitickej transformácie mocenského vplyvu, keď malé krajiny - ako je aj Slovensko - nemôžu zveriť svoj osud do rúk osobám bez dôvernej znalosti zákutí politiky, mocenských hier záujmových skupín a zjednodušenou optikou chápajúcich komplikovaný systém vládnutia a spravovania štátu. Občan by sa nemal nechať ohurovať kaskádami bombastických moralizátorských fráz a rétorikou silných slov, ale hľadať v nabubrelej komunikácii politikov zrozumiteľné fakty, ktoré sa nedajú prekrúcať !


Späť