Treba si naliať "čistého vína" v kauze Moniky Jankovskej - Pellegrini ani Gál by nemali podceňovať slovenských policajtov

Treba si naliať "čistého vína" v kauze Moniky Jankovskej - Pellegrini ani Gál by nemali podceňovať slovenských policajtov


29.08.2019

Nielen politici, ale aj potenciálni voliči strany Smer-SD by si mali v kauze štátnej tajomníčky Moniky Jankovskej „naliať čistého vína“ a žiadať ju, aby konala tak, ako jej taktne naznačil premiér Peter Pellegrini, že by mala zvážiť, či medializácia jej komunikácie s Kočnerom pomáha jej osobe a strane, ktorá ju nominovala. Ani minister spravodlivosti Gábor Gál by sa nemal so zreteľom na koaličné záujmy strany Most-Híd štylizovať do pozície „právneho puristu“ a ponechávať osud Jankovskej na vývoj situácie, ale mal by zreteľne vyjadriť svoj postoj ku kauze jeho štátnej tajomníčky. Nejde o to, či vyhovieť tlaku opozície alebo prezidentky Zuzany Čaputovej; podozrenia voči Monike Jankovskej nemožno zjednodušene vnímať iba ako problém právny. Ide o to, že orgány činné v trestnom konaní zistili skutočnosti, na základe ktorých rozhodli o zaistení jej mobilného telefónu. Vznikla situácia, keď na štátnu tajomníčku padol tieň vážneho podozrenia, ktoré síce nebolo ešte procesno-právne preukázané, ale viaceré okolnosti postup orgánov činných v trestnom konaní postup polície odôvodňujú.

V civilizovaných krajinách s primeranou úrovňou politickej kultúry v prípadoch, akým je „kauza Jankovskej“, verejní činitelia zo svojej funkcie odstupujú. Nečaká sa na prešetrenie podozrení - či sa dokážu alebo vyvrátia - ale berú sa do úvahy politické okolnosti situácie, ktorá spochybňuje nielen morálno-spoločenskú autoritu dotyčnej osoby; škodí aj politickej strane, ktorá podozrievanú osobu na zodpovedný post nominovala a ktorá tým prebrala aj zodpovednosť za jej zlyhania pri plnení zverených povinností. Žiaľ, prípad štátnej tajomníčky Jankovskej nie je doteraz na Slovensku ojedinelým. Najvypuklejším sú fakty a súvislosti únosu prezidentovho syna Michala Kováča ml. za vlády Vladimíra Mečiara, ktorý doteraz nebol zákonným spôsobom uzavretý a ideový pôvodca tohto zločinu si dokonca trúfa ašpirovať na založenie politickej strany. V takomto kontexte postoj kompetentných v prípade Moniky Jankovskej nie je vôbec mimoriadnym, ale skôr charakteristickým prejavom politickej kultúry u nás.

 

Premiér Pellegrini v prípade posudzovania prípadu Jankovskej položil na pomyselnú „misku váh spravodlivosti“ dva faktory; na jednej strane je to princíp „prezumpcie neviny“ štátnej tajomníčky, ktorej nebolo zatiaľ nič dokázané, pričom usvedčujúci dôkaz - teda telefón hľadaný políciou - je možno už dávno zlikvidovaný; na druhej „miske váh“ je dôvera predsedu vlády voči polícii a dozorujúcemu prokurátorovi, ktorí sa rozhodli Jankovskú o vydanie telefónu požiadať. Okrem týchto dvoch činiteľov Pellegrini určite bral do úvahy aj postoj predsedu strany Smer-SD Roberta Fica, pretože štátna tajomníčka je politickou nominantkou tejto strany a Fico ju favorizoval, keď sa o nej uvažovalo ako kandidátke na post sudkyne Ústavného súdu SR. V takomto rámci nie je pre premiéra Pellegriniho jednoduché rozhodnúť o osude Jankovskej na ministerstve spravodlivosti tak, aby neprehĺbil diferencie medzi ním a predsedom strany Ficom.

 

Kauza Jankovskej telefónu má ešte jeden „háčik“. Existuje totiž aj fenomén taktiky policajného vyšetrovania - a to znamená, že policajní vyšetrovatelia možno disponujú tiež ďalšími poznatkami, týkajúcimi sa vzťahov Moniky Jankovskej a Mariana Kočnera. Ak tento predpoklad platí, v takomto prípade ju odvolanie z postu štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti neminie. Premiér Pellegrini zaiste využije každú možnosť, aby sa uistil o tom, že existujú závažné dôvody na odchod Jankovskej z ministerstva. Zatiaľ opozícia poukazuje na alibistické manévrovanie a obštrukcie Smer-u okolo Jankovskej a snaží sa vytĺkať politický kapitál z toho, že doteraz najsilnejšia parlamentná strana na Slovensku sa nepoučila z minulých chýb, keď viedla „zákopovú vojnu“ o vopred stratené pozície a nedokázala realisticky vnímať vývoj situácie v domnienke, že „figúrky na šachovnici“ treba držať za každú cenu.

 

V takejto polohe - „neustupovať protivníkom“ - hodnotí aktuálnu situáciu tzv. tvrdé jadro elektorátu Smer-u, avšak prezieravá politika sa nerobí iba s výhľadom na najbližších „sedem dní.“ Čierno-biele videnie problémov spoločnosti nie je len príčinou doterajších neúspechov opozície, ale mohlo by zaviesť do „slepej uličky“ aj stranu Smer-SD. Pol roka pred parlamentnými voľbami treba uvažovať nad tým, ako nepokračovať v neplodných konfliktoch a nezačínať nové „vojny.“ Škoda politickej energie na záchranu jednej štátnej tajomníčky, na ktorú padol „tieň podozrenia.“ Ak ďalšie vyšetrovanie preukáže, že Monika Jankovská naozaj Mariána K. nepoznala a jej aktivity boli bezúhonné, potom to budú „dvojnásobne dobré body“ pre stranu Smer-SD. Ale ak fakty potvrdia verziu policajného vyšetrovania, potom to bude nielen „mínus“ pre Jankovskú, ale aj politikov, ako sú Pellegrini a Gál - nehovoriac o Ficovi - ktorí sa nedokázali postaviť k problému, ako to káže politická kultúra demokratickej krajiny !


Späť