Ticho na komentátorskom fronte po poslednom prieskume volebných preferencií - Slovensko čaká v roku 2020 zložitá budúcnosť

Ticho na komentátorskom fronte po poslednom prieskume volebných preferencií - Slovensko čaká v roku 2020 zložitá budúcnosť


23.08.2019

Iba jeden z bývalých poradcov prezidenta Andreja Kisku si všimol, že je „nejaké zarazené ticho na komentátorskom fronte vo veci posledného prieskumu“ volebných preferencií, ktoré naznačujú, že politické sympatie voličov sa prakticky dlhodobo zásadne nemenia. Strana Smer-SD - na prvom mieste pomyselného rebríčka - získala 20,8 % hlasov respondentov; v auguste pred rokom mala 20,7 %. Na druhom mieste bola koalícia Progresívne Slovensko/Spolu so 14,9 %, čo je v porovnaní s údajmi z februára 2019 - keď ju agentúra zaradila do prieskumu volebných preferencií - vzostup o 5,4 % hlasov. Uvedený percentuálny nárast možno pripísať ako zásluhu Zuzane Čaputovej, ktorej úspech v prezidentských voľbách preorientoval sympatie voličov iných opozičných politických subjektov v prospech koalície PS/Spolu. Inak čísla z posledného prieskumu volebných preferencií sa dajú voľne interpretovať tak, že po parlamentných voľbách vo februári 2020 buď vznikne širokospektrálna vláda zo šiestich parlamentných strán - alebo nastane povolebný parlamentný pat, keď kľúčovým hráčom v krízovej situácii zostane strana Smer-SD.

Nielen nemeniace sa volebné preferencie, ale aj potenciálna možnosť vzniku nových strán vytvára na politickej scéne neistotu, aký bude výsledok volieb poslancov Národnej rady SR vo februári budúceho roku. I keď aktuálne ich reálne šance dostať sa do parlamentu treba hodnotiť zdržanlivo, nemožno s istotou vylúčiť, že niektorá z avizovaných politických strán dokáže osloviť dostatočný počet voličov, aby jej to umožnilo získať kreslá v parlamente. Medzi možným úbytkom voličov ohrozenými súčasnými parlamentnými stranami je aj Smer-SD, v ktorej okrem toho prebieha vnútorná konfrontácia medzi „sociálno-demokratickým krídlom“ Petra Pellegriniho a „národno-konzervatívnou“ väčšinou Roberta Fica. Ak by si však strana Smer udržala stav svojho elektorátu na aktuálnej úrovni, potom príslovečným „kamienkom“ na miske mocenských váh by sa mohla stať nová strana, akceptovateľná pre voličov jedného z dvoch hlavných proti sebe stojacich politických táborov.

 

Symptómom neistoty v opozičnom tábore je aj skutočnosť, že opoziční politici až tak neveria sile presvedčivosti svojich argumentov, a preto znovu sa rozhodli mobilizovať voličov za pomoci ulice. Preto iniciatíva Za slušné Slovensko vyzýva na ďalšie protesty, ktoré ohlásila na 20. september 2019, na okrúhle výročie Nežnej revolúcie  a na 21. február 2020, teda výročie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, keď bude vrcholiť predvolebná kampaň pred parlamentnými voľbami. Zrejme sa počíta so širokým mediálnym pokrytím týchto akcií, ktoré podľa organizátorov by mali podporiť požiadavku na vytvorenie „novej a dôveryhodnej vlády“, založenej na demokratických princípoch. Z citovaných formulácií výzvy organizátorov je zrejmé, že ich motívom je zasiahnuť do boja o moc manipulovaním verejnej mienky a stupňovať politickú nevraživosť, aby občania v parlamentných voľbách odovzdali svoje hlasy kandidátom strán tzv. demokratickej opozície.

 

Napriek týmto aktivitám opozícia a jej naklonené médiá tzv. hlavného prúdu považujú Smer-SD za nebezpečného súpera, a preto sa snažia všemožne iniciovať prehlbovanie diferencií medzi premiérom Pellegrinim a predsedom strany Ficom. Našťastie si obaja uvedomili politické riziká plynúce z ich názorových nezhôd, o čom svedčia nedávne Pellegriniho i Ficove verejné vyjadrenia, smerujúce ku kompromisu medzi nimi. Aj popri defektoch v politike strany Smer-SD možno konštatovať, že doteraz najsilnejšia parlamentná strana na Slovensku si uchováva racionálny prístup k riešeniu krízových situácií, takže vonkajšie pokusy vyvolať vojnu medzi Pellegrinim a Ficom nemajú nádej na úspech. Jeden i druhý dobre vie, že reagovať na nezhody takým spôsobom, ako sa to deje niekedy v opozícii, by bola „cesta do pekla.“ Napätie vo Ficovej strane môže pokračovať, ale Pellegriniho vláda nepadne, pretože obaja sú inteligentní technológovia moci a uvedomujú si to, čo sa opozícia doteraz nenaučila - že politika je aj o kompromisoch, bez ktorých sa nemožno dopracovať k úspechu !

 

Iba málokto si medzi priaznivcami opozície uvedomuje, aké dôležité je to, aby si premiér Pellegrini svoju pozíciu v Smere-SD nielen udržal, ale aj posilnil. Len ľudia s čierno-bielou politickou optikou ignorujú fakt, že Slovensko čaká už v roku 2020 zložitá budúcnosť. Pre krajinu nebude dôležité iba to, kto vytvorí po parlamentných voľbách novú vládu, ale aj to, kto bude hegemónom opozície. Ak Slovensko bude mať vládu pripomínajúcu „leopardiu kožu“ - teda rôznorodú politickú štruktúru - potom bude pre vnútropolitickú stabilitu krajiny veľmi dôležité, aby v opozičnom Smer-e „hral prvé husle“ Peter Pellegrini. Ak nechceme posilnenie extrémistických politických síl a želáme si, aby sa začal proces postupnej likvidácie korupcie, partokracie a zneužívania moci, potom nemožno Smer-SD odstaviť na „vedľajšiu koľaj“ tohto procesu a „katapultovať“ Pellegriniho do „zabudnutia.“


Späť