Súboj o post prezidenta ohrozuje preferencie opozičných strán - "čiernym koňom" slovenskej politiky sa môže stať Štefan Harabín

Súboj o post prezidenta ohrozuje preferencie opozičných strán - "čiernym koňom" slovenskej politiky sa môže stať Štefan Harabín


22.02.2019

Ostrý súboj opozície s vládnou koalíciou sa rozbehol na plné obrátky, čo dokazuje stupňujúce sa vzájomné propagandistické ostreľovanie argumentmi rozličného kalibru. Médiá tzv. hlavného prúdu sa chopili ako vítanej príležitosti správy o tom, že podľa talianskeho denníka La Repubblica v roku 2012 sa Robert Fico telefonicky rozprával s podnikateľom Antoninom Vadalom, spájaným s mafiou. V tejto súvislosti si možno položiť otázku, či s rovnakou vehemenciou - ako to je vo Ficovom prípade - budú slovenské médiá rozoberať dôverné vzťahy medzi väzobne stíhaným Marianom Kočnerom a predsedom strany SaS Richardom Sulíkom, ktorý už opakovane dal najavo, že ako predstaviteľ v súčasnosti najsilnejšej opozičnej politickej strany sa bude po voľbách do Národnej rady SR v roku 2020 uchádzať o post premiéra. Nevedno totiž, či „objektívni“ komentátori už udelili morálnu „amnestiu“ bývalému šéfovi parlamentu, zásobujúceho Kočnera dôvernými informáciami z vládnej „kuchyne“ a intrigujúcemu proti premiérke Ivete Radičovej v rokoch 2010-2012.

Na pozadí mediálne sledovaného a stále agresívnejšieho boja opozície proti vládnej koalícii prebieha iba okrajovo prezentovaný súboj v opozičnom tábore, kde sa existujúce parlamentné subjekty cítia ohrozené mimoparlamentnými stranami, ktoré podľa úrovne preferencií majú šancu dostať sa do Národnej rady Slovenskej republiky v parlamentných voľbách na budúci rok. Najmä lídri politických subjektov, ako sú strana SaS a hnutie OĽaNO, si uvedomujú, že ich pôvodný elektorát sa môže  zmenšiť, ak sa ich strany - či hnutia - budú musieť podeliť o svojich voličov s KDH a Progresívnym Slovenskom. Ide totiž o to, že ak by tieto neparlamentné subjekty získali vo voľbách dostatok hlasov na vstup do parlamentu, potom by ubudli najmä poslanecké kreslá súčasnej tzv. demokratickej opozícii. Ak by vo voľbách nadobudla nové hlasy Kotlebova Ľudová strana naše Slovensko, jej elektorát by sa rozšíril iba vďaka niektorým voličom strany Smer-SD a Slovenskej národnej strany.

 

Europoslanec Richard Sulík v novembri minulého roku vyhlásil, že „jediný, kto v najbližších voľbách dokáže nahradiť Smer, je strana Sloboda a Solidarita.“ Ešte predtým nepriamo naznačil, že toto predsavzatie ohrozuje Andrej Kiska, ktorý má záujem po odchode z prezidentskej funkcie angažovať sa v politike. Prezident by nemusel založiť ani novú politickú stranu, ale pridať sa k niektorému z existujúcich nových politických subjektov, ktorý by vďaka Kiskovým prívržencom rozšíril svoje šance v parlamente. V takomto kontexte prichádza Sulíkovi vhod, že Robert Fico upriamil pozornosť verejnosti na daňové „prešľapy“ firmy, ktorá je vlastnícky a rodinne s Kiskom spojená. Prezident síce reagoval na Ficovu kritiku, ale fakt, že vo veci koná Národná kriminálna agentúra, vrhá tieň na prezidenta, čo môže ovplyvniť tých voličov, ktorí mali úmysel prejsť z tábora voličov SaS do elektorátu subjektu, zaštíteného Kiskovou autoritou.

 

Predsedovi strany SaS nehrá do karát dynamický vývoj volebných preferencií prezidentskej kandidátky Zuzany Čaputovej, ktorá sa stáva vážnou konkurenciou nominantovi Robertovi Mistríkovi, považovanému za človeka blízkeho Sulíkovi. Pre SaS by nebolo výhodné, keby sa Čaputová prebojovala do druhého kola volieb - ba i keby jej volebné preferencie zostali na súčasnej úrovni - pretože dokázala osloviť  okruh sympatizantov, ktorý môžu pomôcť Progresívnemu Slovensku získať kreslá v Národnej rade SR aj na úkor Sulíkovej strany. Možno konštatovať, že Zuzana Čaputová sa vďaka prezidentskej kampani stáva nielen výraznou tvárou hnutia Progresívne Slovensko, ale podarilo sa jej prebojovať do pozície, z ktorej by mohla vykonať niečo pozitívne pre opozíciu. Ukazuje sa, že „staré opozičné štruktúry“ - napríklad Richard Sulík a Igor Matovič - sú znepokojené tým, čo dokázala občianska aktivistka v politike za tak krátku dobu získať si priazeň veľkej skupiny voličov.

 

Jeden z prezidentských kandidátov znepokojuje viacerých opozičných i vládnych politikov. Niektorí očakávajú, že bývalý predseda Najvyššieho súdu SR Štefan Harabín - ak nebude úspešný v prezidentských voľbách - vstúpi do straníckej politiky. Keďže od prezidentských volieb po parlamentné voľby v roku 2020 neuplynie ani dvanásť mesiacov - čo je na založenie novej politickej strany s jej regionálnymi štruktúrami pomerne krátka doba - predpokladá sa, že Štefan Harabín by sa mohol stať lídrom jednej z mimoparlamentných politických strán, ktoré deklarovali svoju podporu jeho prezidentskej kandidatúre. Špekuluje sa, že by to mohla byť strana Národná koalícia, pôvodne založená pod názvom Strana Demokratického Slovenska Sergejom Kozlíkom, bývalým ministrom financií a podpredsedom vlády Vladimíra Mečiara. Určite by vstup Harabína uvítala aj nedávno vytvorená strana Hlas ľudu na čele s nezaradeným poslancom parlamentu Petrom Marčekom, ktorý dostal od Harabína zápornú odpoveď, aj keď jeho prezidentskú kandidatúru podporuje. Angažovanie bývalého predsedu Najvyššieho súdu SR v straníckej politike by mohlo priniesť úbytok určitého percenta voličov nielen Kotlebovej Ľudovej strane Naše Slovensko, ale tiež subjektom súčasnej vládnej koalície - strane Smer-SD a SNS.


Späť