Prezidentskí kandidáti dokážu nasľubovať občanom aj "modré z neba" - Štefan Harabín ako "čierny kôň" prezidentských volieb ?

Prezidentskí kandidáti dokážu nasľubovať občanom aj "modré z neba" - Štefan Harabín ako "čierny kôň" prezidentských volieb ?


05.01.2019

Čoskoro by sa občania Slovenskej republiky mali dozvedieť, aký bude úplný zoznam kandidátov na úrad hlavy štátu. I keď zoznam je temer úplný, nie je ešte isté, kto bude v zápolení o funkciu prezidenta republiky reprezentovať najsilnejšiu vládnu stranu - ani to, či jeden z potenciálnych kandidátov na úradovanie v Grasalkovičovom paláci si to nakoniec nerozmyslí a do prezidentskej súťaže sa zapojí. Mnohí občania spájajú s osobou prezidenta ilúzie a priania, ktoré im nemôže splniť - ani ich zásadne ovplyvniť - pretože Ústava Slovenskej republiky mu takéto kompetencie pri výkone jeho úradu neposkytuje. Ale kandidáti na prezidenta vedia, že mnohí občania to nevedia, a preto im dokážu nasľubovať aj „modré z neba“, aby ich hlas vo voľbách získali. Možno to ilustrovať napríklad novoročným príhovorom Roberta Mistríka, ktorý je odhodlaný „prispieť k riešeniu reálnych potrieb všetkých občanov.“ Ako sa tento „nestranícky“ kandidát vyjadril, v jeho prezidentskom programe ich vidí takto: „vyššia životná úroveň a vyššie platy, slušná a spravodlivá krajina, ochrana našej krásnej prírody a rozvíjanie našich tradícií.“

Takéto paušálne predsavzatie zaiste príjmu za svoje aj iní prezidentskí kandidáti, ale Mistríkovi potenciálni voliči si ho vyberú z toho dôvodu, že podobným profilom sa ponúkal aj súčasný prezident republiky Andrej Kiska, duchovne spriaznený s väčšinou opozičného tábora a výdatne podporovaný médiami tzv. hlavného prúdu. Preto odôvodnene možno akceptovať názory analytikov, ktorí Mistríkovi predpovedajú šancu postúpiť do druhého kola prezidentských volieb. Nedávno jedna opozičná poslankyňa hovorila o potrebe veľkej mobilizačnej koalície strán - zrejme opozičných - ktorá by v parlamentných voľbách na budúci rok mohla by alternatívou voči stranám Smer-SD a SNS. „Mobilizačná koalícia strán“ by mohla byť aj barličkou na pomoc Robertovi Mistríkovi, aby sa dostal do druhého kola prezidentských volieb a potom zvíťaziť nad svojím protikandidátom.

 

S istotou však nemožno uvažovať o Mistríkovom protikandidátovi v druhom kole, pretože vládna strana Smer-SD doteraz nenašla vhodné meno, ktoré by bolo primeranou Mistríkovou protiváhou. Keďže predseda strany Smer-SD Robert Fico nedokázal presvedčiť ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslava Lajčáka, aby prijal prezidentskú nomináciu za Smer-SD, každé iné meno na Ficom odobrenej kandidátke než Lajčákovo, nebude ani spoľahlivou garanciou, že sa kandidátovi strany Smer-SD podarí dostať do druhého kola. So zreteľom na konzervatívne a nacionálne orientovanú časť elektorátu Smer-u môže dôjsť k tomu, že títo voliči dajú svoje hlasy prezidentskému kandidátovi Štefanovi Harabínovi, ktorý môže počítať nielen s hlasmi priaznivcov Kotlebovej Ľudovej strany Naše Slovensko, ale aj s mnohými voličmi Slovenskej národnej strany.

 

Najbližšie prieskumy verejnej mienky ukážu, v akom stave sú volebné preferencie Štefana Harabína. Keď sa potvrdí trend z minulého roka, v takom prípade bývalý predseda Najvyššieho súdu môže byť potenciálnym protikandidátom „nestraníckeho“ kandidáta Roberta Mistríka v druhom kole prezidentských volieb - a s reálnou šancou toto kolo vyhrať. Za takejto situácie existuje príležitosť pre nestranícku kandidatúru Miroslava Lajčáka, ktorý by sa mohol uchádzať o prezidentské kreslo bez straníckeho trička strany Smer-SD. Ide totiž o to, že Lajčák by mal reálnu šancu Harabína poraziť, čo naznačovali niektoré minuloročné prieskumy volebných preferencií. Nezodpovedanou zostáva otázka, či by minister Lajčák upustil od svojho opakovaného odmietania prezidentskej kandidatúry, ale na príklade s jeho odvolanou demisiou vidíme, že ako profesionálny diplomat sa vždy dokáže situácii prispôsobiť.

 

Zoznam prezidentských kandidátov je bohatý - a vyskytujú sa medzi nimi aj mená skúsených politikov, ktorí by dokázali zodpovedne vykonávať funkciu hlavy štátu - ale úroveň uvažovania voličov nie je taká, ako si to aktuálna spoločenská situácia vyžaduje. Verejnosť sa mohla o tom presvedčiť napríklad pri televíznej ankete Najväčší Slovák, kde občania neprejavili spôsobilosť svojho úsudku uvažovať o vážnej spoločenskej téme na primeranej úrovni. Možno sa „utešovať“ iba tým, že nie je tomu tak iba na Slovensku, čo dokazuje názor amerického politológa Grahama Allisona na pomery v Spojených štátoch o „nevzdelanosti elektorátu hnaného deficitom pozornosti a tlačou, ktorá je lačná po škandáloch - a všetko to je iba ďalej vyhrocované vplyvom digitálnych zariadení a sociálnych sietí, ktoré odmieňajú lovenie senzácií a degradujú schopnosť chladnej úvahy.“


Späť