Prečo nerečnia na námestiach opoziční politici - považujú ich občania za prekážku riešenia akútnych problémov spoločnosti ?

Prečo nerečnia na námestiach opoziční politici - považujú ich občania za prekážku riešenia akútnych problémov spoločnosti ?


22.06.2018

Protestná akcia nespokojných farmárov naznačuje, aký bude na Slovensku priebeh kampane pred parlamentnými voľbami v roku 2020. Aj na nich sa priživuje opozícia, i keď jej všetky doterajšie aktivity po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej nepriniesli ten efekt, ktorý opoziční politici očakávali. Volebné preferencie opozičných strán stagnujú na približne rovnakej úrovni a márne sa prezident republiky Andrej Kiska snaží, aby pomer síl zmenil.

Občania sú nespokojní so všadeprítomnou korupciou, klientelizmom vládnucich elít už od Mečiarovej éry a s protekcionizmom  všetkých politických farieb. Obyčajní ľudia nevnímajú však skutočnosť krátkozrakou optikou, čo je jedna z príčin, prečo sa preferencie opozičných strán nevyvíjajú tak, ako si to vo svojich schematických úvahách ich predáci vyfantazírovali. Opozičným kritikom vlády nepomáha ani podpora väčšiny médií, ktorá v niektorých prípadoch vyvoláva opačný efekt - pričom nepoškodzuje iba opozíciu, ale aj dôveru v objektivitu novinárov.

 

Popri defektných spoločenských javoch - ktoré si zaslúžia kritiku a kroky vedúce k ich  odstráneniu - existujú aj skutočnosti, aké sa pri triezvom úsudku nedajú ignorovať. Nejde ani tak o tzv. sociálne balíčky a iné populistické gestá, ale o niektoré závažné fakty, naznačujúce pozitívny vývoj Slovenskej republiky. Nemožno prehliadať, že miera evidovanej nezamestnanosti klesla na doteraz najnižšiu úroveň a pomaly atakuje hranicu 5 %. Aj keď tempo zahraničných investícií sa spomalilo, stále prejavujú záujem o našu krajinu významní investori a láka ich nielen členstvo Slovenska v eurozóne, ale aj vnútropolitická stabilita a vládna podpora ich investícií. Slovensko je stále atraktívne pre zahraničných investorov a darí sa mu získavať investície s vyššou pridanou hodnotou aj do regiónov s vyššou mierou nezamestnanosti. Slovenská ekonomika stabilne rastie - čo jej samozrejme tiež zásluha dynamickej ekonomiky Nemecka - avšak mnohí občania práve cez takúto optiku vnímajú kurz súčasnej vlády a z toho odvodenú jej sociálnu politiku.

 

Opozícia zdôrazňuje negatívne stránky aktuálneho spoločenského vývoja, ale robí to takým spôsobom, ako komunistická propaganda pred novembrom 1989 vykresľovala  život na Západe. Vtedy sa písalo o nezamestnanosti v kapitalistických krajinách, o zločinnosti a rasizme, vyčíňaní gangstrov a o rozmarnom živote milionárov. Išlo síce o fakty, ktoré však slúžili iba na to, aby zatienili pozitívne stránky života v spoločnosti, postavenej na princípoch demokracie a trhovej ekonomiky. Väčšina ľudí takýto obraz života na Západe neakceptovala a brala ho iba ako propagandu. Podobná situácia je dnes na Slovensku, keď opozícia sa snaží prezentovať realitu v čierno-bielej verzii, pričom vlastne všetko líči iba v čiernych farbách. A v tomto prístupe by mali stratégovia opozície hľadať jednu z príčin, prečo jej volebné preferencie nezodpovedajú propagandistickým aktivitám pravicových populistov, akými sú napríklad Richard Sulík, Igor Matovič alebo Boris Kolár.

 

Určitým symptómom nedôvery nespokojných občanov voči opozičným vodcom je tiež fakt, že organizátori protestných demonštrácií na námestiach im neposkytli miesta na tribúnach, aby tak nekompromitovali tieto akcie. Je to naozaj dôvod na vážne zamyslenie nad tým, či by súčasnú opozičnú elitu nemala čo najskôr vystriedať nová garnitúra s čistým štítom a s koncepciami riešení, ktoré oslovia širší elektorát. Spoločnosť naozaj potrebuje zásadné riešenie niektorých problémov a systémové zmeny, aby korupcia, protekcie a klientelizmus nepokračovali s novou vládnou garnitúrou, keby sa opozícii nejakým „zázrakom“ podarilo po voľbách v roku 2020 prevziať vládne kormidlo. Slovensko teda potrebuje „politikov zmeny“, ale takých, ktorí dokážu vnímať realitu bez predsudkov, bez plytkých ideologických zjednodušení a ktorí budú mať talent chápať kompromis nie ako pokrytecké morálne zlyhanie - či taktický manéver - ale ako politický nástroj na riešenie zložitých problémov, rozdeľujúcich spoločnosť.

 

 


Späť