Neistá šanca opozície na víťazstvo v roku 2020 - alebo vie si niekto predstaviť Remišovú v kresle predsedu Valného zhromaždenia OSN namiesto Lajčáka?

Neistá šanca opozície na víťazstvo v roku 2020 - alebo vie si niekto predstaviť Remišovú v kresle predsedu Valného zhromaždenia OSN namiesto Lajčáka?


23.11.2017

Výsledky župných volieb povzbudili opozíciu, vyvolali nervozitu vo vládnej strane Smer - SD a pre serióznych analytikov slovenskej politickej scény nastolili otázku, čo sa stane v roku 2020, keď najsilnejšia politická strana na Slovensku nebude mať dostatok partnerov na zostavenie koaličnej vlády. Doterajšie volebné preferencie však naznačujú, že všetko môže byť aj inak - teda opozícia premrhá šancu získať väčšinu kresiel v parlamente a premiér Róbert Fico sa o dva roky ocitne v pozícii Andreja Babiša, ktorý hľadá partnerov na podporu jeho kabinetu.

K otáznikom nad možným úspechom opozície vo voľbách Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020 inšpirujú aj také epizódy, aká sa udiala 17. novembra tohto roku, keď na Námestie SNP v Bratislave prišlo na zhromaždenie pri príležitosti Novembra 1989 len 300 ľudí, hoci tam rečnili traja najvyšší opoziční politici: Richard Sulík, Igor Matovič a Alojz Hlina. Ak hypoteticky pripustíme, že November 89 je už pre mnohých „zabudnutá“ záležitosť alebo dokonca sklamanie - ktoré si nechcú pripomínať - tak i napriek tomu prítomnosť opozičných lídrov na takomto podujatí mala pritiahnuť ich prívržencov, aby vyjadrili úctu „novembrovým myšlienkam“ a zároveň demonštrovali podporu politikom, oháňajúcim sa „odkazom Novembra“ a burcujúcim do útoku proti súčasnej vláde. Ale slabá účasť na akcii opozície, ktorá sa konala na námestí, kadiaľ v roku 1989 „pod Kňažkovým a Budajovým vedením“ kráčali dejiny, naznačuje, že autorita opozičných vodcov nie je taká, aby sa vopred označovali za víťazov, ba dokonca zostavovali vlády a hrali sa na ministrov!

 

Neistú pozíciu opozície v očiach občanov, ktorí majú výhrady voči súčasnej vláde, naznačil nedávno bývalý kresťanskodemokratický politik - inak povestný svojim radikálnym konzervativizmom - Vladimír Palko. Médiá tzv. hlavného prúdu nespomenuli jeho názor, že síce politikov pravice nemožno všetkých hádzať do jedného vreca, „lenže nejeden z nich je populista a manipulátor“. Palko pochybuje o tom, či títo dokončia November ! Niektorí sú vulgárni. Podľa Palka „miera demagógie u niektorých nie je iná ako u Fica. A v niektorých čiastkových otázkach postupuje Fico rozumnejšie ako oni.“ Palko si myslí, že voľba medzi Ficom a novými populistami a demagógmi je rizikom pre odkaz Novembra 1989.  Mnohí voliči vnímajú aktuálnu vnútropolitickú situáciu podobne, a preto podpora strane Róberta Fica je pre nich prijateľnejším postojom, ako Matovičove a Sulíkove hrubým populizmom presiaknuté sľuby a arogantné posolstvá.

 

Spektakulárny štýl Matovičovej politiky nepôsobí na ľudí, ktorí majú výhrady voči súčasnej vláde, príliš presvedčivo. Zaiste viacerých zaskočil svojou iniciatívou nadviazať spoluprácu so Stranou maďarskej komunity, aby tak posilnil opozičný tábor a zároveň vyradil z hry Bugárovu stranu Most-Híd. Prekvapil najmä poslancov, ktorí si pamätajú jeho vyjadrenie pre agentúru SITA z januára 2012, keď varoval, že  „keď bude vládnuť  Fico, tak tých Maďarov ustráži Fico. Ale keď bude vládnuť pravica, tak ten Slota vám ich neustráži, ani Fico vám ich neustráži. Preto treba voliť v pravicovom spektre niekoho, kto ich dokáže ustrážiť - a to dokáže jedine Igor Matovič. “ Na základe tohto Matovičovho vyjadrenia možno usudzovať, že šéf  politického subjektu OĽANO-Nova zmenil v súčasnosti svoj názor spred piatich rokov - alebo sa rozhodol „strážiť“ Maďarov tak, že ich politickú stranu SMK - neskrývajúcu svoj nacionalisticky podfarbený program - akceptuje ako spojenca a tým ho prinúti, aby sa SMK vzdala programu územnej autonómie pre Maďarov na Slovensku. Už mu neprekáža ani to, že SMK je deklarovaným partnerom premiéra Viktora Orbána, ktorý túto stranu považuje za jediného rešpektovaného predstaviteľa Maďarov na Slovensku a stranu Most-Híd ako partnera odmieta.

 

Nad niektorými Matovičovými „kúskami“ ohŕňajú nos aj opozične naladení novinári, ktorí si uvedomujú, že Matovič môže upútať pozornosť voličov z krčiem 4. cenovej skupiny, ale sotva premýšľajúcich občanov, ktorí od opozície očakávajú, že im ponúkne reálnu, resp. realistickú alternatívu voči politike súčasnej vlády. V takomto kontexte nedôveryhodne vyznel nedávny Matovičov propagandistický krok, akým bolo predstavenie tzv. tieňovej vlády. Jedno z médií konštatovalo, že  je to „tak trochu trik, v ktorom sa má ukázať, že hnutie je pripravené vládnuť a byť alternatívou voči súčasnej vládnej koalícii.“ Sotva však tento trik môže zapôsobiť na racionálne uvažujúcich občanov, keď napríklad medzi menami členov tzv. tieňovej vlády objavili meno aktivistky boja proti korupcii a zneužívaniu eurofondov ako potenciálnej šéfky našej diplomacie a spomenuli si pritom na mená niektorých bývalých  ministrov zahraničných vecí, akými boli Jozef Moravčík či Eduard Kukan. Alebo vie si niekto predstaviť, že by na mieste terajšieho predsedu Valného zhromaždenia OSN Miroslav Lajčáka sedela táto dáma ?

 

 

 

  


Späť