Na čele vlády premiér bez náležitých politických kvalít - nenájde koalícia vo svojich radoch kvalitnejšiu náhradu ?

Na čele vlády premiér bez náležitých politických kvalít - nenájde koalícia vo svojich radoch kvalitnejšiu náhradu ?


15.10.2020

Americký prezident Dwight Eisenhower rád hovorieval, že „plány sú bezcenné, ale plánovanie je všetko.“ Myslel tým to, že proces plánovania prinútil tvorcov politiky a inštitúcie predvídať, pripravovať sa a trénovať na celý rad alternatívnych scenárov - ktoré by sa mohli objaviť - a tak rozvíjať schopnosti a pamäť, aby sa mohlo pokojne, flexibilne a rozumne reagovať na akékoľvek výzvy, ak sa naozaj vynoria. Práve tieto slová legendárneho amerického generála prichádzajú človeku na um, keď je svedkom toho, ako improvizovane, nesystémovo a impulzívne koná exekutíva Igora Matoviča v súčasnej kritickej situácii, keď druhá vlna pandémie zastihla Slovensko nepripravené v takej miere, ako by sa to po skúsenostiach z prvej vlny koronakrízy očakávalo. Ukazuje sa, že pandemická komisia vlády Slovenskej republiky, ministerstvo zdravotníctva i Úrad verejného zdravotníctva nefungovali cez leto tak, že by vopred premýšľali nad alternatívnymi riešeniami epidemiologickej situácie, ktorá nastala v prvej októbrovej dekáde tohtoročnej jesene.

Aktuálny konflikt medzi premiérom Matovičom a vicepremiérom a ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom naznačuje, že Igor Matovič nemá kvality napríklad generála Eisenhowera, ktorý sa pri riadení veľkých vojnových operácií opieral o techniku určovania priorít, pričom si úlohy rozdelil na dôležité a naliehavé a nebál sa delegovať úlohy členom svojho tímu. Z doterajších postupov Matoviča počas pandémie je evidentné, že vysokoškolské štúdium na Fakulte manažmentu Univerzity Komenského si „odflákol,“ pretože tzv. Eisenhowerov princíp patrí k základom vedomostí, ktoré „vtĺkajú do hlavy“ budúcim adeptom na manažérske posty. Už bývalý vicepremiér a minister financií Ivan Mikloš opakovane v médiách Matoviča napomínal, že sa nemá zaťažovať mikromanažmentom, ale venovať pozornosť zásadným problémom na makroštrukturálnej úrovni. Mnohí Matovičovi vytýkali jeho siahodlhé tlačové konferencie a pripomínali mu napríklad, že by sa mal ujať prípravy reforiem v rámci Plánu obnovy ako „jasný líder,“ aby svojou autoritou premiéra podporil projekty, ako chce Slovensko využiť miliardy eur z Fondu obnovy Európskej únie.

 

Doterajšie fakty ukazujú, že Matovičovo správanie v boji s pandémiou nevydáva pozitívne svedectvo o jeho schopnostiach, ktorými má disponovať politik na čele krajiny v tak zložitej dobe, akú prežívame. Nemá ani primerané vzdelanie, ani intelektuálne nadanie - ale ani jemnocit politika, ktorý je u predsedu vlády jedným zo základných predpokladov pre úspešné vykonávanie tejto funkcie. Je pre neho príznačné, že ako hlavného partnera vo vládnej koalícii si vybral populistického politika jemu podobnej úrovne a svojou kultúrou verejnej komunikácie sa približuje krčmovému štandardu trochu jednoduchších ľudí. Nie málo naivných voličov vkladalo do neho nádeje, že z „uličníka“ a „parlamentného šaša“ sa stane seriózny ústavný činiteľ, ktorý bude plniť sľuby z volebnej kampane a ku svojim koaličným partnerom sa bude správať tak, ako to býva v civilizovaných krajinách zvykom.

 

Na druhej strane žiada sa spomenúť, že mnohí nedôverovali Matovičovym politickým kvalitám už dávno, pretože si pamätali, ako na začiatku svojej poslaneckej kariéry „ohúril“ verejnosť informáciou, že si ho chcel niekto „kúpiť.“ Predseda strany SaS Richard Sulík vtedy kvôli tomu podal trestné oznámenie na Generálnej prokuratúre SR, ale Matovič sa neskôr vyjadril, že z jeho strany išlo o „žart.“ V roku 2014 Matovič tajne nahrával poslanca Radoslava Procházku, ktorý ako prezidentský kandidát chcel umiestniť v jeho novinách časť svojej inzercie bez dokladov. Neskôr to bolo publikované na internete a Matovič sa vyhováral, že mu nahrávku ukradli. Okrem týchto prípadov existuje ešte niekoľko pokusov súčasného premiéra, ktorý použil klamstvo ako prostriedok boja proti jeho politickým protivníkom. V tlači sa písalo aj o Matovičovych daňových podvodoch, avšak tieto boli premlčané;  ale miera morálnej „bezúhonnosti“ premiéra Matoviča - i bez zmienky o jeho podvodom získanej diplomovej práci - vážne spochybňuje jeho spoločenskú autoritu.

 

V kontexte s uvádzanými faktami úroveň verejnej polemiky premiéra Matoviča s vicepremiérom Sulíkom potvrdzuje, že na čele slovenskej vlády je človek bez náležitých politických a intelektuálnych kvalít. Názorové nezhody so svojím koaličným partnerom v parciálnej otázke neriešil diskrétne - tak, ako sa to v politike robí - ale problém ventiloval spôsobom, ktorý má politicky i morálne kompromitovať partnera. Okrem toho narúša vzťahy vo vláde, ktorá spravuje štát vo veľmi ťažkom období. Igor Matovič nielenže psychologicky nezvláda komplikovaný zápas s pandémiou, ale vyvolávajú v ňom „paniku“ čísla z prieskumov volebných preferencií. Jeho „čierno-biele“ videnie spoločnosti ho privádza do zúfalstva a bráni mu, aby uvažoval s „chladnou hlavou.“ Ak sa nevie spamätať, mali by sa „chytiť za hlavu“ Matovičovi koaliční partneri a po „zrelej úvahe“ nájsť medzi sebou politika, ktorý dokáže prevziať na svoje plecia „bremeno zodpovednosti“ za spravovanie Slovenska v zložitej situácii!  


Späť