Minister Lajčák "ťahal gaštany z ohňa" za premiéra Fica - ale odmietol jeho ponuku, aká prichádza iba raz za život

Minister Lajčák "ťahal gaštany z ohňa" za premiéra Fica - ale odmietol jeho ponuku, aká prichádza iba raz za život


16.09.2018

Voľby prezidenta Slovenskej republiky na budúci rok budú prvým testom volebného potenciálu strany Smer-SD pred voľbami poslancov Národnej rady SR v roku 2020. Preto predsedovi najsilnejšej parlamentnej strany Róbertovi Ficovi záležalo na tom, aby jeho strana postavila do súboja o prezidentské kreslo silného kandidáta. Azda najvhodnejším adeptom na kandidatúru bol trojnásobný minister zahraničných vecí - predseda 72. Valného zhromaždenia OSN - Miroslav Lajčák. Spomedzi doteraz známych mien potenciálnych prezidentských kandidátov mal donedávna najväčšie šance zvíťaziť v súboji o funkciu hlavy štátu, ale najúspešnejší minister zahraničných vecí v histórii samostatného Slovenska sa tejto príležitosti vzdal a napriek vytrvalému naliehaniu Róberta Fica ponuku kandidovať za stranu Smer-SD neprijal.

Lajčákovo odmietnutie možno bez preháňania označiť za jednu z najťažších Ficových vnútropolitických porážok, pretože minister zahraničných vecí tým vyjadril postoj, ktorý neprezentuje iba jeho osobné ambície či opatrnú nedôveru vo svoje volebné víťazstvo, ale signalizuje, že nechce v rámci prezidentskej kampane niesť bremeno zodpovednosti za niektoré chyby a nedostatky počas vládnutia Ficovho kabinetu, presahujúce rámec jeho diplomatického rezortu. V tejto súvislosti sa žiada zdôrazniť, že Lajčák ako minister zahraničných vecí sa vždy správal voči Róbertovi Ficovi lojálne, ba niekedy dokonca „ťahal gaštany z ohňa“ v situáciách, ktoré sám neinicioval. Prejavoval sa nielen ako skúsený kariérny diplomat, ale aj ako politicky rozhľadená osobnosť, akých nemáme na Slovensku príliš veľa.

 

Slovenskí voliči by mali poznať profesionálnu erudíciu Miroslava Lajčáka, ktorý nie je politickým analfabetom ako súčasná hlava štátu, ale jeho meno a aktivity pozná celý diplomatický svet. Bol riaditeľom kancelárie ministra zahraničných vecí Jozefa Moravčíka a neskôr riaditeľom sekretariátu premiéra, keď Moravčík vystriedal predsedu vlády Vladimíra Mečiara. Zastával viacero veľvyslaneckých postov. Zohral kľúčovú úlohu pri organizovaní referenda o nezávislosti Čiernej hory. Bol osobitným predstaviteľom EÚ pre Bosnu a Hercegovinu a ako výkonný riaditeľ Európskej služby pre vonkajšiu činnosť v Bruseli bol hlavným vyjednávačom EÚ pre Asociačnú dohodu s Ukrajinou a s Moldavskom. Netreba spomínať jeho ďalšie funkcie a poverenia, ktoré mu poskytli takú mieru vedomostí, že by ako prezident dôstojne reprezentoval Slovenskú republiku a nebol odkázaný na toľkých poradcov a „našepkávačov.“

 

Náhradným riešením pri výbere prezidentského kandidáta strany Smer-SD môže byť súčasný premiér Peter Pellegrini. Má nielen dostatočné skúseností z pôsobenia na zodpovedných postoch v exekutíve, ale v čase vládnej krízy po vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice preukázal schopnosť verejne komunikovať tak, aby neprehlboval spoločenské napätie a nenechal sa niektorými opozičnými politikmi vyprovokovať k verbálnej agresivite. Prieskumy preferencií naznačujú, že premiér Pellegríni by mohol v prezidentských voľbách postúpiť do druhého kola, kde by jeho najvážnejším protivníkom mohol byť opozičný kandidát Robert Mistrík. Tento vedec a podnikateľ je síce politicky inteligentnejší, ako je prezident Andrej Kiska, ale je otázne, či jeho subalterný vzťah k strane SaS by neodradil niektorých jeho potenciálnych voličov. Okrem toho jeho určitou nevýhodou je fakt, že vzdelaného vedca nepozná tak veľa voličov, ako iných prezidentských kandidátov.

 

Výsledok prezidentských volieb bude určite pôsobiť mobilizačne v prospech tých politických subjektov, ktorých kandidát sa presadí v zápolení o miesto v Grasalkovičovom paláci. V tomto kontexte víťazstvo jedného z nich posilní šance strán, naklonených novému prezidentovi. A tu treba otvorene konštatovať, že zrejme predseda strany Smer-SD Robert Fico urobil niekde chybu, keď ani on - ani jeho kolegovia z tzv. užšieho vedenia strany - nedokázali presvedčiť Miroslava Lajčáka, aby prevzal na seba bremeno zodpovednosti i rizika prezidentskej kandidatúry. Negatívny postoj Lajčáka má svoje racionálne vysvetlenie, ktoré by malo Roberta Fica inšpirovať k zamysleniu nad tým, prečo jeho lojálny minister odmietol ponuku, aká sa obvykle neodmieta a spravidla prichádza iba raz za život.

 

 

 

 


Späť