Matovič je príštipkár, ktorý sa nemal nikdy stať predsedom vlády - ani v plátených teniskách väčšinu Slovákov nedobehne !

Matovič je príštipkár, ktorý sa nemal nikdy stať predsedom vlády - ani v plátených teniskách väčšinu Slovákov nedobehne !


19.09.2020

Už pol roka má Slovensko vládu, ktorú mnohí čakali s nádejou, že sa aspoň niektoré problémy začnú riešiť a krajina sa pohne smerom k lepšiemu. Viacerí naivní voliči po februárových parlamentných voľbách zaiste očakávali vládnu koalíciu bezúhonných a kompetentných politikov, pripravených kvalifikovane pristúpiť k riešeniu problémov nakopených za predchádzajúcich vlád. Netýkalo sa to iba defektov Ficovej politiky, ale celého kompradorského systému, všade spojeného s korupciou, klientelizmom a partokraciou - neresťami pretrvávajúcimi na Slovensku od čias Vladimíra Mečiara. Aj keď sa síce niečo začalo meniť k lepšiemu - napríklad zmeny v justícii - zásadný obrat nenastal a do popredia vystupujú zarážajúce „prešľapy“ novej exekutívy - hlavne jej šéfa Igora Matoviča. Pre jeho primitívny spôsob vládnutia nie je len terčom kritiky opozície, ale nešetria ho ani novinári kedysi zacielení na Roberta Fica - a tiež bývalí pravicoví politici naklonení Matovičovej koalícii.

Nejde len o to, že úroveň komunikácie Matoviča na sociálnych sieťach ho degraduje na infantilného a primitívneho exhibicionistu, ale svedčí tiež o jeho intelektuálnej, ako aj mentálnej úrovni. Bývalý politik a literárny vedec Peter Zajac nedávno konštatoval, že „Matovič je príštipkár, ktorý sa nemal nikdy stať predsedom vlády.“ Menej zdatným znalcom slovenského jazyka sa žiada vysvetliť slovo „príštipkár“ - pôvodne označujúce obuvníka, obvykle iba opravujúceho obuv. Neskôr sa slovo zaužívalo na pejoratívnu charakteristiku zlých odborníkov, podradných remeselníkov, známych len nekvalitnou prácou. Chudobu ducha slovenského premiéra si všimli aj iní. Bývalý vicepremiér a minister financií Ivan Mikloš opakovane v médiách „napomínal“ Matoviča, aby sa nevenoval „mikromanžmentu,“ ale aby riešil kľúčové, systémové, strategické otázky.

 

Ivan Mikloš sa však už niekoľko mesiacov zbytočne namáha, keď chce akosi „taktne“ priviesť Igora Matoviča k tomu, aby sa venoval stratégii a nezabíjal „drahocenný čas“ premiéra okrajovými detailmi, ktoré patria do pracovnej náplne aparátu štátnej administratívy. Všetci, ktorí sa niekedy pokúšajú svojou dobre mienenou kritikou a radami Matovičovi „pomôcť,“ akoby nechápali, že premiér je v podstate „ne-dovzdelaný“ človek, síce schopný manipulovať verejnú mienku, ale postihnutý narcistickou poruchou a neschopnosťou ovládať svoje emócie. Nikto zo súčasnej vládnej koalície nie je v stave nastaviť mu realistické zrkadlo a zachovať si takú mieru politickej autonómie, aby do určitej miery korigoval Matovičov spôsob vládnej politiky. Matovičovi koaliční partneri nemajú potrebnú autoritu, aby dokázali vyvážiť jeho populistický voluntarizmus, ktorý objektívne Slovensku škodí.

 

Príkladom nekompetentnosti Igora Matoviča ako premiéra je jeho prístup k tak vážnej otázke, akou je čerpanie prostriedkov z Fondu obnovy Európskej únie. Plán reforiem súvisiacich s problematikou prenechal kompetentným odborníkom a zodpovedným ministrom, ale doteraz nepovedal verejnosti, ako si predstavuje dosiahnuť zásadnú spoločenskú zhodu, aby proces reforiem neskončil vtedy, keď skončí jeho vláda. V tejto súvislosti je zaujímavá iniciatíva opozičnej strany Smer-SD, ktorá predložila návrh, aby sa parlament zaoberal Plánom obnovy EÚ, pretože reformy vyplývajúce z tohto plánu by nemali zostať iba na „pleciach“ súčasnej vládnej koalície. Diskusia konštruktívneho charakteru na túto tému v parlamente je nevyhnutná, pretože niektoré reformy si budú vyžadovať aj nepopulárne opatrenia. Premiér Matovič by preto mal zmeniť rétoriku niektorých svojich prejavov, aby si vládne reformy získali širokú celospoločenskú podporu.

 

Je však naivné očakávať, že by Igor Matovič nadradil objektívny spoločenský záujem nad svoje narcistické ego. Napriek tomu treba to od neho otvorene žiadať, aby občania videli, akou čierno-bielou optikou vníma premiér riešenie problémov krajiny. Ešte mnohí sa nezbavili ilúzií o ňom a jeho politike, ale tak tomu bolo tiež za Mečiara, za Dzurindu aj za Fica. Voličom sa až postupne otvárali oči a prestali týchto politikov vnímať ako nenahraditeľných. Rovnaký osud čaká aj premiéra Matoviča, ktorý vôbec nedisponuje vlastnosťami, aby ho väčšina považovala za kompetentného viesť vládu v takej zložitej dobe, v akej žijeme. On totiž rozumie iba tak ochranným rúškam proti korone, „pláteným teniskám a trochu jednoduchším ľuďom, ako je on - ktorý sa bojí napísať na Facebook, že jeho Pavlínka žiadne peniaze do investičnej spoločnosti Arca Capital nevložila !


Späť