Matovič je mág schopný kompenzovať občanom nedostatok spoločenského uznania - vládu bude strážiť neskúsená prezidentka

Matovič je mág schopný kompenzovať občanom nedostatok spoločenského uznania - vládu bude strážiť neskúsená prezidentka


05.02.2020

Triezvo uvažujúceho voliča očakávaná potenciálna zmena vlády po voľbách poslancov Národnej rady Slovenskej republiky 29. februára 2020 nenapĺňa veľkou dávkou optimizmu, keď vidí, ako prebieha aktuálna volebná kampaň. A to možno nevyplýva až tak zo sledovania konfrontačného súboja medzi doteraz najsilnejšou politickou stranou Smer-SD a jej protivníkmi z tábora tzv. demokratickej opozície, ale skôr z prejavov verejnej komunikácie medzi predstaviteľmi politických subjektov, ktoré by mali po parlamentných voľbách zostavovať vládu - ak sa im podarí k náležitému volebnému výsledku dopracovať. Na tento jav upozornili už aj komentátori opozícii naklonených médií a kritizovali tiež tzv. demokratickú opozíciu, že niektorí z jej predstaviteľov primerane nevnímajú reálne problémy občanov, resp. „politickými výstrednosťami“ sa pokúšajú loviť voličské hlasy v elektoráte ich budúcich koaličných partnerov.

Mnohí občania zbavení nádeje na pozitívnu zmenu vidia východisko v populizme, ktorý má korene v polovičnom vnímaní pravdy a získava si ľudí prezentáciou jednoduchých riešení, nevyžadujúcich si hlbšie premýšľanie a zložitejšie vysvetľovanie. Už dávnejšie sme svedkami, že fenomén populizmu nie je prítomný iba v slovenskej politike, ale aj na príklade Spojených štátov alebo Veľkej Británie vidíme, ako populistickí politici manipulujú s voličmi a vyvolávajú v nich ilúzie ideálnych riešení roky pretrvávajúcich problémov. Nedávno - v súvislosti s tým, ako dnes populizmus parazituje na boji proti zmene klímy - hlavný politický komentátor britského denníka Financial Times Philip Stephens spomenul úspechy populistických hnutí, ktoré destabilizovali zavedené európske režimy. A podotkol tiež, že ide o ľudí s nízkymi príjmami z provinčných miest a vidieka, vyhliadnutých ako ciele ostreľovania argumentmi populistickej „paľby.“

 

Populizmus ako argumentačný termín v politickom boji na Slovensku sa začal spomínať v období, keď premiér Robert Fico na získavanie voličov strany Smer-SD zaviedol pojem „sociálne balíčky“, primárne určené na zvýšenie životného štandardu tzv. ľudí práce - ako Smer nazýval svoj elektorát. Nebol však prvým populistom, pretože už Vladimír Mečiar oslovoval svojich prívržencov populistickými frázami, či argumentmi. Napríklad, keď sa vrátil z návštevy z Moskvy tvrdil, že priviezol  „100 000 pracovných príležitostí“ z Ruska. Bolo to v čase, keď táto krajina prechádzala obdobím hospodárskeho úpadku, ktorý vyústil do bankrotu v roku 1998. Ani premiér Mikuláš Dzurinda sa nevyhýbal populistickým gestám, počínajúc prísľubom dvojnásobných platov až po pestrú poslaneckú kandidátku, kde nechýbal ani futbalový rozhodca Ľuboš Micheľ alebo právnička, ktorá zaujala voličov tým, že bola typická blondína a v ankete denníka Nový čas zahviezdila svojou odpoveďou na otázku, koľko členských štátov má Európska únia: „Päť alebo päťdesiat?“

 

Populistickým „virtuózom“ v súčasnej slovenskej politike je predseda strany OĽaNO Igor Matovič. Vie, ako osloviť jednoduchých ľudí, aby rozumeli jeho rétorike a dokáže predstierať racionálny prístup k akútnym spoločenským problémom, ktoré stoja v popredí aktuálneho spoločenského záujmu. Neunúvalo ho zájsť si na francúzsku Riviéru a ukázať na videu vilu bývalého ministra, ale nebál sa ani prísť s iracionálnym nápadom akéhosi internetového referenda, aj keď každý súdny človek vie, že je to hlúposť. Matovič svojím exhibicionistickým založením prekračuje všetky hranice racionálnej politiky, pretože nie je mu cudzie podbiehanie prízemným sociálnym pudom naozaj obyčajných ľudí, ktorí by tak radi hovorili do všetkého, aj keď nie všetko je úmerné ich intelektuálnej kapacite. Uvedenú charakteristiku Matovičových stúpencov možno odvodiť napríklad z toho faktu, že volebnou líderkou OĽaNO urobil ženu, ktorá sa úprimne priznala ku svojej politickej nekompetentnosti. Matovič je totiž populistický mág, schopný podaktorým občanom kompenzovať nedostatok ich spoločenského uznania a poskytnúť im ilúziu radikálnej zmeny.

 

Z výsledkov najnovšieho prieskumu volebných preferencií zaiste hlavne tzv. nových politikov rozbolela hlava. Kým oni organizovali pouličné šarvátky s Kotlebovými pravicovými radikálmi - ponorenými v maskovaných snoch z dávnej minulosti - Igor Matovič ignoroval ich neúprimný vzťah k OĽaNO ako k budúcemu koaličnému partnerovi a sústredil sa na to, aby sa nespokojným voličom opozície javil ako jediná odhodlaná sila, pripravená naozaj zmeniť pomery na Slovensku. Hoci do termínu parlamentných volieb chýbajú ešte tri týždne, vývoj voličských nálad naznačuje, že populizmus ako taktika boja o moc povedie po voľbách na Slovensku k vytvoreniu komplikovanej vládnej koalície, aká tu ešte nebola. Vlády by sa mali ujať v politike neskúsení improvizátori, ktorých by mala strážiť tiež politicky neskúsená prezidentka, aj keď určite inteligentnejšia ako jej predchodca v Grasalkovičovom paláci - ale s výhodou, že ako barličky jej môžu slúžiť niektorí poradcovia.  


Späť