"Hybridná" vojna medzi stranou Smer-SD a opozíciou sa stupňuje - na zápas s koreňmi zla nestačia iba silné marketingové reči

"Hybridná" vojna medzi stranou Smer-SD a opozíciou sa stupňuje - na zápas s koreňmi zla nestačia iba silné marketingové reči


19.08.2019

„Hybridná“ vojna medzi najsilnejšou vládnou stranou a opozíciou sa stupňuje, pričom opozícii naklonené médiá systematicky „prilievajú benzín do ohňa“ tým, že publikujú stále ďalšie a ďalšie odhalenia z komunikácie trestne stíhaného Mariana Kočnera s jeho „volavkou“ Alenou Zsuzsovou. Za propagandistickou manipuláciou možno zreteľne cítiť ruku režiséra, ktorý pôsobí pod taktovkou opozičných politikov. Zatiaľ nemožno jednoznačne predvídať vplyv tejto kampane na verejnú mienku, ale strana Smer-SD je v defenzíve, aj keď sa to ešte neprejavilo na jej volebných preferenciách. Zdá sa, že opozičným politikom sa už „zatočila hlava“ z vidiny víťazstva v blížiacich sa parlamentných voľbách, hoci triezvejší analytici „tušia“, že vo voľbách poslancov Národnej rady SR vo februári 2020 môže nastať „pat.“ Dokonca aj bývalí tzv. starí politici sú zdržanlivejší vo svojich hodnoteniach aktuálnej situácie, pretože okrem iného im to navráva ich vlastná skúsenosť i história.

Osobitne sa žiada uviesť niektoré vyjadrenia bývalého vedúceho predstaviteľa Kresťanskodemokratického hnutia Ivana Šimka, ktorý prešiel viacerým funkciami ministrov a pôsobil tiež ako poslanec v Národnej rade SR. Vo svojich postrehoch na sociálnych sieťach poukazuje na to, že pri posudzovaní situácie na Slovensku treba brať do úvahy fakt, že stranu Smer-SD naposledy volilo temer trištvrte milióna občanov. Na Facebook-u doslova napísal, že „nesmieme všetkých strkať do vopred vymedzených priečinkov, pretože sa vyskytli tam, kde teraz sú. Inak zostane všetko po starom.“ Podľa Šimkovho názoru by bolo prezieravé, keby „demokratická opozícia občas dala najavo, že dokáže rozlišovať medzi súčasným predsedom vlády Pellegrinim a jeho predchodcom a predsedom Smer-u Ficom.“ Určite opozičným lídrom sú adresované Šimkove priame slová, že „na zápas s veľmi hlbokými a rozrastajúcimi sa koreňmi spoločenského zla, ktoré nás v našej vlasti trápi, sú potrebné skutočné znalosti, nie predstierané, a rovnako aj ozajstná odvaha, nie iba marketingové silné reči.“

 

Triezvy tón bývalého kresťanskodemokratického politika nekorešponduje s rétorikou vodcov opozície, ktorým v politickom zápase chýba realistický pohľad na rozloženie politických síl na Slovensku, schopnosť pochopiť komplikovanosť zápasu o očistenie Slovenska od korupcie, klientelizmu a partokracie - ktoré sa u nás zahniezdili ešte v časoch vlády Vladimíra Mečiara - a niektorí okrem toho trpia deficitom politických skúseností adekvátnych miere ich ašpirácií. Akosi sa opoziční politici nepoučili z doterajších výsledkov svojej aktivity, ilustrovaných viac-menej dlhoročnou stagnáciou ich volebných preferencií. Doteraz nedokázali presvedčiť voličov svojimi programovými cieľmi a nebyť tragickej udalosti - akou bola vražda Jána Kuciaka a jeho partnerky - nepodarilo by sa im získať na protestné akcie v uliciach ani nohu. Teraz chcú na protestné pouličné mítingy využiť vyšetrovanie kauzy Mariana Kočnera, aby takýmto spôsobom udržiavali nespokojnosť občanov.

 

Okrem demagogickej hystérie okolo Kočnerovej kauzy opozícia a jej naklonené médiá vsadili aj na diferencie v strane Smer-SD. Názorové rozdiely medzi predsedom strany Robertom Ficom a premiérom Petrom Pellegrinim chcú využiť na to, aby „vyšachovali“ najväčšiu vládnu stranu z jej dominantného postavenia na politickej scéne a demoralizovali tým aj jej početný elektorát. Príležitosť ku konfliktu vo vládnej koalícii ponúka okrem iného pripravovaný zákon o stratifikácii nemocníc; ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská neakceptovala Ficove stanovisko, aby táto právna norma bola predložená parlamentu ako ústavný zákon. Pellegrini síce ministerku v tomto podporuje, ale jeho prívrženci vo vláde v snahe nevyostrovať vzťahy už prišli so šalamúnskym riešením, ktoré formuloval vicepremiér Richard Raši v návrhu venovať sa analýze, čo „stratifikácia znamená pre reály dopad na každú nemocnicu a na každého občana najmä vo vzdialených regiónoch.“ Inými slovami Raši odporúča odsunúť tému na neskoršie neurčité obdobie, aby názorové nezhody ministerky s Ficom nevyústili do politickej krízy.

 

Problémom vnútropolitickej stability vývoja na Slovensku nie je len stav opozície, ktorá prakticky šesť mesiacov pred parlamentnými voľbami plytvá politickú energiu na súboje v rámci opozičného tábora a zavaľuje verejnosť druhoradými - ba až bulvárnymi témami - ale problémom je aj fakt, že predseda doteraz najsilnejšej politickej strany sa zatiaľ nedokázal vyrovnať s tým, že prekročil už svoj politický zenit. V zavedených demokraciách s adekvátnou politickou kultúrou úspešní politici v príhodnej chvíli odchádzajú zo scény, otvárajú priestor príležitostí svojim nástupcom a verejnosť väčšinou vníma ich aktivity v politike s úctou a s tolerantným prižmúrením oka nad ich chybami, ktorých sa na svojich postoch dopustili. Slovensko však zatiaľ do kategórie týchto krajín nepatrí, a preto nesie bremeno politikov, ktorí sa mocenských pozícií držia zubami-nechtami.


Späť