Čo pripravovala vláda proti pandémii v lete  ? - opýtal sa koronavírus premiéra Igora Matoviča na jeseň !

Čo pripravovala vláda proti pandémii v lete ? - opýtal sa koronavírus premiéra Igora Matoviča na jeseň !


09.10.2020

Pre epidemiológov nie sú aktuálne čísla druhej vlny pandémie na Slovensku vôbec žiadnym prekvapením. Už koncom marca avizovali, že aj keď počet nakazených koronavírusom dosiahol sotva tretinu pôvodnej predpovede a pôvodnú katastrofickú prognózu korigovali, aj napriek tomu bude potrebné „zabezpečiť pľúcnu ventiláciu pre 1 000 ľudí a okolo 7 000 bude hospitalizovaných so závažnejšími príznakmi“ - konštatoval to vtedy minister zdravotníctva Marek Krajčí. Už sa teda nekalkulovalo so scenárom zo 17. marca, podľa ktorého v polovici júna malo byť na Slovensku 24 000 hospitalizovaných, viac ako 320 000 s príznakmi Covid-19, vyše pol milióna nakazených a zhruba 3 300 pacientov na pľúcnej ventilácii. Experti Inštitútu zdravotnej politiky sa v marci síce prepočítali, avšak aj napriek tomu epidemiológovia a virológovia upozorňovali, že po prvej vlne pandémie príde na jeseň druhá vlna, pričom sa treba pripraviť na tie najnepriaznivejšie scenáre.

V kontexte s uvedenými faktami sú vyjadrenia premiéra Igora Matoviča z posledných dní zavádzaním, ak tvrdí, že vláda cez leto nezaháľala a pripravovala sa na situáciu, ktorú v súvislosti s bujnením pandémie registrujeme v posledných dňoch. Na zodpovednosť treba brať aj hlavného hygienika Slovenskej republiky Jána Mikasa, ktorý zanedbal problém nedostatočnej personálnej kapacity regionálnych úradov verejného zdravotníctva do tej miery, že za súčasnej situácie musia na poslednú chvíľu zasahovať príslušníci Ozbrojených síl SR. Minister zdravotníctva Marek Krajčí sa koncentroval na personálne zmeny vo vedení zdravotníckych zariadení namiesto toho, aby preveroval, či všetky nemocnice si dôkladne pripravili pandemické plány na úpravu svojich kapacít tak, aby  mali dostatok lôžok pre pacientov s koronavírusom, keď príde druhá vlna pandémie.

 

Za šírenie druhej vlny pandémie na Slovensku nie je zodpovedná vláda premiéra Igora Matoviča, ale nesie zodpovednosť za to, že v boji s koronavírusom nedotiahla do konca mnohé z toho, čo deklarovala. V Izraeli, ale aj v iných štátoch oceňujú význam elektronickej karantény; na Slovensku ju Matovič s obrovskou reklamou avizoval, avšak po počiatočných problémoch mobilná aplikácia upadla do zabudnutia. Pred pol rokom premiér zdôrazňoval, aký je dôležitý počet testovaných ľudí, avšak naša krajina akosi zastala na polceste. Biochemik Pavol Čekan nedávno pripomenul, že Dánsko je rovnako veľké ako Slovensko, a testujú tam 30 až 35 tisíc osôb denne. Na slovo vzatý expert na Covid-19 - virológ Boris Klempa podotkol, že „mali by sme sa predovšetkým pozerať do sveta a snažiť sa poučiť z chýb a úspechov iných,“ pretože verejná diskusia môže byť kontraproduktívna.

 

Posledné alarmistické kroky premiéra Matoviča na prahu druhej vlny pandémie nesvedčia o tom, že by vláda mal ucelenú koncepciu, ako systémovo postupovať proti šíriacej sa koronavírusovej nákaze. Matovičove vyjadrenia vyvolávajú pocit chaosu, ktorý znásobuje vnútorný stav pocitu ohrozenia. Ani neprekvapuje, že bývalý zástupca náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Pavel Macko sa na margo súčasnej pandemickej situácie na Slovensku vyjadril, že naše riadenie krízy je podľa neho typickým slovenským šlendriánom - „hlavne, aby to dobre vyzeralo na papieri, ale s vierou, že sa to napokon nikdy nestane.“ Vojenský expert na logistiku konštatoval, že takéto výnimočné situácie majú vopred schválené a doslova „nadrilované“ pravidlá a postupy. Škoda, že kritické slová generála sú v prípade premiéra Matoviča iba „hádzaním hrachu na stenu!“ Z uvedeného vyplýva, že ak sa Matovičovi koaliční partneri nespamätajú, tak potom slovenské zdravotníctvo nezvládne nápor pacientov a skolabuje !

 

Druhá vlna pandémie na Slovensku má nielen epidemiologickú a medicínsku stránku. Predovšetkým ide o to, že protiepidemické zásahy priškrtia  národné hospodárstvo a môžu ešte viac prehĺbiť ekonomické škody s adekvátnymi sociálnymi dôsledkami. V tejto súvislosti je plošné obmedzovanie aktivít karanténnymi opatreniami na celoštátnej úrovni neuváženým krokom. Je otázne, či vláda zvažuje všetky okolnosti, keď sa rozhoduje o postupe proti šíreniu pandémie. Predseda vlády sa totiž v minulosti pri takýchto témach prejavil ako diletant, čo možno preukázať napríklad jeho nápadom na „blackout“ - či vypnutie Slovenska. Z toho dôvodu väčšie bremeno zodpovednosti pri boji s pandémiou spočíva na koaličných partneroch strany OĽaNO, ktorí by mali presadzovať racionálny a systémový prístup k zložitým problémom, aké Slovensko v najbližšej budúcnosti čakajú !   


Späť