Bude mať OĽaNO hlavné slovo pri zostavovaní budúcej vlády - stane sa Igor Matovič premiérom ?

Bude mať OĽaNO hlavné slovo pri zostavovaní budúcej vlády - stane sa Igor Matovič premiérom ?


15.02.2020

Voľby poslancov Národnej rady Slovenskej republiky budú až o dva týždne, ale už teraz analytici vyjadrujú pochybnosti nad tým, aká vláda vzíde z týchto volieb. Očakávajú síce zmenu politickej zostavy, ale nie sú si istí svojimi prognózami, pokiaľ ide o stabilitu i životnosť nového vládneho kabinetu. Dokonca podaktorí vo svojich predpovediach si dovolili zájsť až tak ďaleko, že nevylučujú ani konanie predčasných parlamentných volieb. Možno takáto alternatíva povolebného vývoja na Slovensku príliš prekonáva hranice politologickej fantázie, ale je príznačná pre stupeň neistoty a neurčitosti, vyjadrujúci hodnotenie súčasného stavu politickej situácie. Skeptická charakteristika budúcej exekutívy súvisí s viacerými faktormi, ktoré svedčia o tom, že na Slovensku sa chystajú vládnuť ľudia bez primeraných politických skúseností, so zjednodušeným čierno-bielym pohľadom na spoločnosť a jej problémy a značne zanedbateľnou mierou sociálnej emapatie, aj keď tento závažný nedostatok snažia sa zastierať bohapustým populizmom.

Medzi hlavnými nedostatkami budúcej vládnej elity do očí bije fakt, že donedávna nebola medzi nimi vodcovská autorita, i keď viacerí z nich sa pokúšali štylizovať do tejto pózy. Bývalý prezident Andrej Kiska - aj keď sa netajil neskromnou ambíciou zaujať post budúceho premiéra - ledva dokázal osloviť svojou politickou stranou ani nie desatinu voličov a stále sa potáca v tieni podozrení, súvisiacich s jeho dávnou podnikateľskou minulosťou. A možno povedať, že takmer fiasko utrpel predseda strany Progresívne Slovensko Michal Truban, keď nechal o sebe rozhlasovať, že on by mal byť predsedom budúcej vlády, hoci ani za mak nerozumie zložitej technológii vládnutia, aj keď si možno myslel, že na to má, keďže efektívne zvládol manažovanie úspešnej technologickej firmy. Spomínať iné postavy opozičných politikov v kontexte vodcovskej autority opozície nie je ani vhodné, pretože Boris Kollár, Richard Sulík či Alojz Hlina pôsobia skôr ako tragikomické figúry, ktorým chýba dostatočná miera spoločenskej vážnosti.

 

Za takéhoto stavu opozičných elít ani neprekvapuje, že pozíciu lídra opozície dokázal na seba „strhnúť“ predseda strany Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti Igor Matovič. Ešte v júni 2019 nebrali opoziční partneri Matoviča príliš vážne, keďže OĽaNO malo volebné preferencie na úrovni cca 6 %. Igor Matovič sa však nedal zlomiť nie príliš priateľskými gestami svojich opozičných partnerov a nenechal si zviazať ruky ani dohodou o neútočení, ktorú podpísali činitelia tzv. demokratickej opozície v decembri minulého roku. V tomto období jeden opozícii naklonený týždenník napísal, že „Matovič okolo seba >kope< ako človek, ktorý sa v politike snaží zachrániť za každú cenu.“ Časopis nazval OĽaNO „šialeným politickým excesom“ - avšak v súčasnosti sme svedkami toho, že spomínaný „exces“ je dominantným elementom terajšej opozície a ak spoločenský vývoj bude pokračovať takýmto tempom, tak „exces“ bude mať hlavné slovo pri zostavovaní budúcej vlády a pri nominácii premiéra.

 

Ak sa teda volebné preferencie do 29. februára 2020 nezmenia a strana Smer-SD nezíska koaličných partnerov, v takom prípade prezidentka republiky Zuzana Čaputová osloví predsedu OĽaNO Igora Matoviča a poverí ho rokovaniami o zostavení novej vlády. V tejto súvislosti sa už objavili povesti, že Matovič z viacerých dôvodov váha nad tým, či by prijal funkciu predsedu vlády. Údajne by uprednostnil post vicepremiéra a ministra vnútra a kreslo premiéra by ponechal inej osobnosti. Na verejnosti sa spomínalo meno bývalého prezidentského kandidáta Roberta Mistríka, ktorý sa už vyjadril, že by takúto ponuku prijal. Toto neobvyklé riešenie - ale tak trochu typické pre rozmýšľanie Matoviča - zdá sa na prvý pohľad neštandardné. Všetky špekulácie o tom, že Mistrík by mohol pôsobiť ako stmeľujúci činiteľ medzi rozhádanými opozičnými stranami sú trochu naivné špekulácie, pretože premiér ako šéf exekutívnej moci by mal byť človek so silným politickým zázemím najvplyvnejšej vládnej strany.

 

Nová vláda po februárových parlamentných voľbách nebude mať ľahkú situáciu aj z toho dôvodu, že v opozícii bude proti nej stáť najsilnejšia slovenská politická strana Smer-SD. Opozičná politika tejto strany bude do značnej miery závisieť od toho, koľko poslaneckých mandátov získa Smer-SD vo voľbách a ako sa jej volebný výsledok premietne do vzťahu dvoch rivalitných vedúcich osobností - Roberta Fica a Petra Pellegriniho. Zatiaľ čo Fico reprezentuje konzervatívno-nacionálne ladenú časť elektorátu strany, súčasný premiér predstavuje sociálnodemokraticky zmýšľajúcu menšinu. Politická konfrontácia s novou pravicovo-centristickou vládou súčasnej opozície môže významnou mierou ovplyvniť kryštalizačné procesy vo vnútri strany a v konečnom dôsledku viesť k fragmentácii politického subjektu, ktorý sa donedávna považoval za vlajkovú loď ľavice na Slovensku.


Späť