Boj o moc je povrchné zjednodušenie spoločenskej situácie - opozícia nevníma riziko predčasných parlamentných volieb

Boj o moc je povrchné zjednodušenie spoločenskej situácie - opozícia nevníma riziko predčasných parlamentných volieb


31.03.2018

Politická kríza iniciovaná vraždou Jána Kuciaka a jeho snúbenice vyhranila na Slovensku dva tábory, ktoré sa príliš čierno-bielo prezentujú ako výsledok konfliktu medzi opozíciou a vládnou koalíciou. Možno sa to takto javí v mocenskej rovine, ale je to trochu povrchné zjednodušenie spoločenskej situácie.

Je pravda, že opozícia využila tragickú smrť investigatívneho novinára a jeho partnerky, aby pre svoju agendu získala podporu občanov. Avšak keby pomery v spoločnosti neťažilo bremeno korupcie, klientelizmu a zneužívania moci, sotva by sa opozícii podarilo ovplyvniť ľudí, ktorí vyšli do ulíc protestovať. Kvôli objektivite treba zdôrazniť, že tieto negatívne spoločenské javy nie sú zakorenené len v období pôsobenia strany Smer-SD v exekutíve, ale sa stali tak povediac „tradíciou“ vládnutia na Slovensku a neboli voči nim imúnne ani strany inej politickej orientácie, keď sa v minulosti dostali k moci.

 

Rozmery konfliktu ovplyvňuje aj mediálna manipulácia, ktorá na jednej strane zjednodušene vysvetľuje problémy a na strane druhej uvádza jednoduché vysvetlenia a riešenia. Najmarkantnejším príkladom je vyšetrovanie vraždy Jána Kuciaka, ktorá je komplikovaným prípadom - už len z toho dôvodu, že zločin bol zistený až štyri dni po jeho spáchaní. Klásť tento problém do roviny politických priorít opozície je nielen zavádzajúce, ale z pohľadu racionálne uvažujúcich občanov to diskvalifikuje aj opozičných politikov. Od nich totiž nespokojní voliči očakávajú viac, než len negativistickú kritiku voči vláde - a to predovšetkým zrozumiteľne prezentované riešenia vážnych otázok, ktoré spoločnosť považuje za akútne. Zatiaľ sa opoziční predstavitelia v aktuálnej situácii takto neprejavovali, ak sa neberie do úvahy ich volanie po predčasných parlamentných voľbách.

 

Na riziko predčasných parlamentných volieb upozorňujú niektorí analytici. Doterajšie výsledky prieskumov volebných preferencií totiž naznačujú, že síce pomer síl v parlamentne by sa mohol nevýrazne posunúť v neprospech strany Smer-SD, avšak vyhliadky súčasnej opozície nie sú príliš optimistické v tom, že by dokázala zostaviť vládu. Najčastejšie sa uvádza potenciálne posilnenie Kotlebovej Ľudovej strany Naše Slovensko, ako aj Slovenskej národnej strany. V prípade SNS môže byť pre Andreja Danka rizikom, ak sa pripojí k súčasnej opozícii. Mohlo by sa mu to vypomstiť v ďalších voľbách, pretože časť jeho voličov by mu sotva „odpustila“ spájanie sa s politickými subjektmi pod vedením Richarda Sulíka, Igora Matoviča a Borisa Kollára. Možno šéf „národniarov“ by podstúpil riziko takéhoto spojenectva, keby si ho „kúpili“ ponukou funkcie premiéra kabinetu, kreovaného na základe výsledkov predčasných - či riadnych parlamentných volieb.

 

Volebné predpovede nevylučujú ani to, že Smer-SD bude mať v parlamente najviac kresiel, pretože vyjadruje očakávania sociálnych skupín, ktoré nie sú adresátmi politických programov opozície. Určitou mierou v neprospech opozície pôsobia aj vplyvy zo zahraničia, aké napríklad demonštroval Európsky parlament. V ich pozadí boli tiež aktivity niektorých europoslancov zo Slovenska, ktorí svojou straníckou optikou líčili vnútropolitickú situáciu u nás v domnienke, že tým pomôžu opozícii. Podaktorí euro-potentáti však prekročili rámec politickej korektnosti a dovolili si vstupovať do riešenia našich domácich sporov neprimeranou mierou. Skôr tým posilnili eurofóbiu než demokraciu na Slovensku a inšpirovali k špekulatívnym úvahám o protislovenských konšpiráciách. V celkovom kontexte vnútropolitickej situácie možno odôvodnene konštatovať, že politicky nezrelí opoziční politici ešte nepochopili, že nielen pre Roberta Fica, ale ani pre nich predčasné parlamentné voľby nie sú optimálnym východiskom na ceste k víťazstvo v boji o moc.

 

 

 

   


Späť