100 dní vlády premiéra Igora Matoviča - otrasie stabilitu koalície škandálny kompilát predsedu parlamentu Borisa Kollára ?

100 dní vlády premiéra Igora Matoviča - otrasie stabilitu koalície škandálny kompilát predsedu parlamentu Borisa Kollára ?


25.06.2020

Premiérovi Igorovi Matovičovi akosi politický osud nepraje. Po víťazstve v parlamentných voľbách nemohol začať s radikálnymi zmenami, ktoré avizoval v rámci svojho programu boja proti korupcii, ale všetku energiu musel vrhnúť do boja proti „hnusobe“ - koronavírusu - dovtedy nepoznanému nepriateľovi. A teraz - pár dní predtým, keď by chcel pri príležitosti 100 dní trvania svojej vlády prezentovať úspechy boja s pandémiou - má na krku škandál jeho hlavného koaličného partnera. Bojí sa o budúcnosť svojej vlády, a preto rezignoval na nekompromisnú zásadovosť, akou sa vychvaľoval na svojich opozičných mítingoch. Keď sedem rektorov slovenských vysokých škôl kategoricky konštatovalo, že plagiát Borisa Kollára je neakceptovateľný, hodil ich stanovisko za hlavu. Ani kritické hlasy z radov koaličných partnerov ho nepriviedli k tomu, aby vyzval predsedu strany Sme rodina k odstúpeniu z funkcie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

Igor Matovič nie si je istý stabilitou svojej vládnej koalície, a preto sa ani neodváži postupovať tak, ako by morálne založený demokratický politik na jeho mieste konal. Matovičov postoj ku kauze Kollárovho podvodu s diplomovou prácou by však nemal byť hlavným dôvodom kritického hodnotenia prvých sto dní úradovania súčasnej vlády. Bilancovanie „pandemickej“ exekutívy by sa nemalo jednostranne zaoberať iba negatívami, ale pozornosť si zaslúžia aj ministri, ktorých rezorty za prvé tri mesiace vládnutia nezaháľali. V legislatívnej oblasti zásadných právnych noriem si aktívne počína ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ján Mičovský naštartoval kurz upratovania po predchodcoch na jeho poste. Minister životného prostredia Ján Budaj cestuje po Slovensku, aby sa na vlastné oči presvedčil, kde všade máme zdevastované prostredie, v ktorom žijeme. V pozitívnej konotácii sa žiada spomenúť aj ministra školstva, vedy, výskumu a športu Branislava Gröhlinga, pretože okrem školstva zacielil svoj záujem o situáciu vo vedeckom výskume, kde Slovensko výrazne zaostáva za vývojom vo svete, pokiaľ ide o systémovú podporu zo strany štátu.

Hodnotenie aktivity Matovičovej administratívy v ekonomickej sfére nevyznieva však pre koaličný kabinet pozitívne. Podnikatelia, ekonomickí analytici a - samozrejme - opozícia celkom oprávnene vyčítajú vláde, že doteraz im chýba čo i len náčrt koncepčného riešenia ekonomickej situácie, spôsobenej pandémiou. Nikto z vládnych činiteľov nehovorí o konkrétnej podpore investícií, ktoré sú nevyhnutné, ak má Slovensko aktuálny krízový stav prekonať. Napríklad v Nemecku sa už zaoberajú systémovým zmenami, súvisiacimi s digitalizáciou, umelou inteligenciou, bezuhlíkovou ekonomikou, kvantovými technológiami a začiatkom tohto mesiaca vo veľkom znížili daň z pridanej hodnoty a poskytli jednorazovú platbu pre každá dieťa, aby týmito opatreniami „rozpumpovali“ ekonomiku. Nejde o to, aby Slovensko vo všetkom kopírovalo Nemecko - ktoré okrem iného na spomínané systémové zmeny určilo „balík budúcich investícií“ v hodnote 50 miliárd € - ale aby hľadalo inšpiráciu práve v tejto krajine, pretože ide o nášho významného ekonomického partnera a hlavný pilier Európskej únie.

Namiesto koncepčného projektu serióznych riešení problémov spojených s pandémiou vicepremiér a minister hospodárstva Richard Sulík predložil súbor 114 opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia, čo je síce užitočný krok, avšak nepokrýva strategický rozmer kritických zmien, týkajúcich sa nášho národného hospodárstva. Ani neprekvapuje, že komentátori na ich charakteristiku  používajú metaforu  „omrvinky od Sulíka“ a opozícia otvorene hovorí o nekompetentnosti premiéra v otázkach ekonomiky. Za priam diletantský krok možno označiť počínanie Igora Matoviča, keď namiesto Sulíkom navrhovaného ekonomického krízového štábu inicioval utvorenie takéhoto poradného orgánu na ministerstve financií, kde podlieha odborne nie príliš zdatnému Eduardovi Hegerovi. V kontexte s tým nie je ani prekvapujúce, že niektorí členovia ekonomického krízového štábu nie sú spokojní s tým, ako ich konkrétne odporúčania na pomoc ekonomike premieta vláda do praxe.

Vládnutie Igora Matoviča je predovšetkým negatívne ovplyvňované jeho mentálnym založením, intelektuálnym a morálnym deficitom, ako aj nedostatočným vzdelaním, čo sa prejavovalo od jeho nástupu do funkcie predsedu vlády. Temer každodenne ilustruje tieto negatíva  svojimi statusmi na Facebook-u alebo na tlačových konferenciách. Zrejme sa snaží predstierať, že je „obyčajný človek“, ale dosť často pôsobí ako trochu jednoduchší človek, ktorý nechápe, že jeho vystupovanie na verejnosti - komunikáciu s predstaviteľmi iných štátov nevynímajúc - si vyžaduje takt a dôstojnosť, aké prináležia verejnému činiteľovi na jeho úrovni. Možno Matovičovým prívržencom to neprekáža, ale zaiste aj viacerí z nich sú sklamaní tým, že po zmene vlády v marci 2020 jeho koalícia pokračuje v praktikách, ktoré jej politici vyčítali predchádzajúcim mocenským garnitúram.


Späť