Orientácia - Názory Igora Cibulu na politiku | Domáca politika

Domáca politika

alt

Ako sa bude prekresľovať politická mapa Slovenska - Harabín "zamieša karty" všetkým, ktorí snívajú o budúcej koaličnej vláde

11.05.2019

Prezidentka Zuzana Čaputová sa hneď po svojom zvolení zmieňovala o prekreslení politickej mapy Slovenska, čo uvádzala v súvislosti so vznikom nových politických strán, ktoré by mohli ovplyvniť aj pozície tzv. starých opozičných štruktúr. Nepáčilo sa to samozvanému vodcovi opozície - predsedovi strany Sloboda a Solidarita Richardovi Sulíkovi, už dávno posadnutého utkvelou predstavou, že ak sa opozícii podarí zvíťaziť v parlamentných voľbách na budúci rok, tak on sa stane predsedom novej vlády. Sulíkova politická fantázia sa opierala o čísla volebných preferencií z minulosti, keď na čele opozície s najvyššími percentami kraľovala SaS. Čaputovej prognóza budúceho vývoja na Slovensku vychádzala z úvahy, že v prieskumoch sa do popredia dostala jej „rodná strana“ Progresívne Slovensko s nepatrným „príveskom“ Spolu - občianska demokracia na čele s Miroslavom Beblavým a prezident Andrej Kiska zároveň avizoval založenie vlastnej strany, do ktorej niektorí vkladajú svoje politické nádeje. Samotný Richard Sulík a iní vodcovia z tábora tzv. starých opozičných štruktúr však straníckymi ambíciami prezidenta republiky nadšení nie sú. Realisticky si uvedomujú, že Kiskova strana významnou mierou „odkrojí z ich voličského koláča“ a tým im ubudne poslaneckých kresiel v Národnej rade Slovenskej republiky.

alt

Vnútorná kríza strany Smer-SD trvá už pridlho - Robert Fico stratil kontakt s realitou

22.04.2019

Napriek relatívne stabilnej voličskej základni najsilnejšia vládna a parlamentná strana Smer-SD už na jeseň minulého roku bola v stave vnútornej krízy, aj keď si to jej predstavitelia navonok nepriznávali. Jedným z príznakov tejto krízy bol fakt, že sa jej nedarilo nájsť vhodného kandidáta na prezidentský úrad, hoci na túto funkciu predseda strany Robert Fico opakovane nahováral ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka. Už rok predtým - po župných voľbách v novembri 2017 - boli jasné varovné signály, že najvplyvnejšia slovenská politická strana sa ocitla na historickej križovatke. Utrpela vážne straty, avšak namiesto kritickej sebareflexie vtedy ešte premiér Fico naordinoval strane konfrontačnú komunikačnú doktrínu a opatrné kritické pripomienky zvnútra strany bral na ľahkú váhu. Kedysi pragmatický realista a triezvy politik Robert Fico nedokázal urobiť poriadok na palube svojej straníckej lode a ponechal ju napospas bludným prúdom korporátnych parazitov, kormidlujúcich Smer-SD do plytkých vôd lacného populizmu a k úskaliam, na ktorých stroskotali už predtým Mečiarovo HZDS a Dzurindova SDKÚ.

alt

Podľa kritikov Andreja Kisku na vládnutie nemá talent - bude bojovať nielen so stranou Smer-SD, ale aj s opozičnou konkurenciou

19.04.2019

Nedávne prieskumy volebných preferencií inšpirovali analytikov a komentátorov k špekulatívnym úvahám o tom, aká bude nová vláda Slovenskej republiky po voľbách, ktoré by mali byť asi o desať mesiacov. V politike je to síce pomerne dlhá doba, ale napriek tomu zo súčasného stavu spoločnosti a charakteristických trendov jej vývoja možno usudzovať, že jej zloženie nebude kopírovať súčasnú vládnu koalíciu. Už teraz niektorých z budúcej mnohopočetnej vládnej koalície „pobolieva hlava“, pretože sa strácajú ich ilúzie o pozícii premiéra (SaS) - alebo si začínajú uvedomovať, aké neľahké bude vládnuť s niektorými koaličnými partnermi, bez ktorých novú vládu nemožno „poskladať.“ Okrem toho situáciu opozičným politikom svojím spôsobom „skomplikoval“ prezident Andrej Kiska, odhodlaný založiť politickú stranu s ašpiráciou uchádzať sa o post predsedu vlády.

alt

Kiskovo rozhodnutie ďalej sa angažovať v politike desí opozíciu - uprednostní kariéru straníckeho lídra pred rodinou v Poprade ?

08.04.2019

Nemusíte sa zhodovať s názormi bývalého premiéra Mikuláša Dzurindu, ale jeho nedávne vyjadrenie k zámeru prezidenta Andreja Kisku založiť si vlastnú politickú stranu si zaslúži pozornosť. Expremiér si v tejto súvislosti položil otázku: „Ak nemal povolenie, guráž a kapacitu uchádzať sa o druhý prezidentský mandát, ako bude mať kapacitu, guráž, odvahu, spôsobilosť viesť novú politickú stranu? Tomuto protirečeniu nedokážem porozumieť.“ S Dzurindovým pochybovačným vyjadrením v podstate korešponduje charakteristika opozičného denníka „N“, ktorý podotkol, že Kiska „skúša disciplínu, v ktorej je nováčikom.“ S nie príliš veľkou dôverou a dokonca i s neskrývaným dešpektom sa ku Kiskovým schopnostiam ako politika vyjadrovali aj iní, ktorí vybadali, že hlava štátu bola odkázaná na „barličky“ od svojich poradcov a považovali ho za „politicky negramotného prezidenta.“

alt

Prezidentka Čaputová prevyšuje úroveň politickej inteligencie Kisku - prvá skúška ju čaká pri zostavovaní vlády "leopardia koža"

31.03.2019

Víťazstvo Zuzany Čaputovej v prezidentských voľbách nie je až takým prekvapením, aké sa javilo v prognózach pred prvým kolom volieb, keď prieskumné agentúry avizovali čísla jej volebných preferencií nad úrovňou 50 %. Už vtedy stačilo spočítať výsledky februárového prieskumu agentúry AKO, ktorá vykazovala preferencie opozičných subjektov - bez Kotlebovej Ľudovej strany Naše Slovensko - číslom 52,6 %. Ak do toho zakalkulujeme fakt prehlbujúcej sa nespokojnosti s defektnými javmi vládnutia koalície pod vedením strany Smer-SD, potom za Čaputovej úspechom netreba hľadať konšpiratívne elementy a subjekty zo zahraničia, ale predovšetkým nespokojnosť občanov so všadeprítomnou korupciou, klientelizmom vládnucich elít, partokraciou fungujúcou už od čias Vladimíra Mečiara - exekutívu Mikuláša Dzurindu a Ivety Radičovej nevynímajúc - a s protekcionizmom všetkých straníckych farieb. V prospech Zuzany Čaputovej pôsobili nielen manipulujúce médiá tzv. hlavného prúdu naklonené opozícii, ale aj politicky neuvážený postup predsedu strany Smer-SD Roberta Fica, ktorý svoj osobný záujem nadradil nad potreby spoločnosti.

alt

Predseda parlamentu sa za pochodu učí politickú matematiku - jeho "šermovanie bublinami vyhrážok" na partnerov nezabralo ?

28.03.2019

Špekulácie o predčasných parlamentných voľbách na Slovensku vyprchali skôr ako príslovečná „búrka v pohári vody“. Iba niektorí povrchní analytici a senzácie chtiví politickí komentátori rozvíjali hypotetické kombinácie siločiar na slovenskej politickej scéne, ktorá síce vrie už vyše roka, ale „bublanie“ nespokojnosti vo vládnej koalícii ešte nedosiahlo limit skutočnej vládnej krízy, aký sme zažili pred rokom, keď Roberta Fica vystriedal na poste premiéra Peter Pellegrini. Začiatočník vo vysokej politike Andrej Danko - ktorý sa sám pri niektorých príležitostiach deklaroval v pozícii „nováčika“, závistlivo poškuľujúceho po politických programoch Viktora Orbána či Jaroslawa Kaczynského - „zašermoval“ svojim koaličným partnerom pred očami výhražným varovaním o predčasných voľbách, hoci mu mohli sotva uveriť, keď jeho Slovenská národná strana vo volebných prieskumoch „živorí“ na úrovni najnižších preferencií - 7,5 % - odkedy sa v roku 2016 vrátila do parlamentu.

alt

O čo pôjde v druhom kole prezidentských volieb - argumentačná rétorika oboch kandidátov by sa mala držať triezveho rámca

19.03.2019

Už výsledky prvého kola prezidentských volieb dali za pravdu ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslavovi Lajčákovi, ktorý odmietol ponuku predsedu strany Smer-SD, aby kandidoval na post prezidenta Slovenskej republiky. Ešte predtým, ako sa pustil do boja za tzv. Marrakéšsky pakt, uvedomoval si reálny pomer politických síl v slovenskej spoločnosti, rozdelenej na niekoľko politických táborov, vzdialených od seba na míle v názoroch na kardinálne politické otázky súčasnosti. Lajčákov odmietavý postoj svedčil o tom, že jeho hodnotová orientácia nie je totožná so smerovaním myslenia mnohých voličov najväčšej parlamentnej strany a nebol ochotný oportunisticky sa prispôsobovať konzervatívnemu a nacionálne založenému jadru jej elektorátu. Okrem toho predpokladal, že opozícia využije prezidentské voľby na akési prvé kolo „zúčtovania“ s vládnutím Smer-u a tzv. nesystémové politické sily - predstavované Štefanom Harabínom a Kotlebovou Ľudovou stranou Naše Slovensko - ovplyvnia jednoduchých voličov do tej miery, že Lajčák nedokáže väčšinu spoločnosti nakloniť vo svoj prospech tak, aby mohol získať funkciu prezidenta.

alt

Súboj prezidentských kandidátov je predkolom parlamentných volieb - rozhodnú voliči kandidátov, ktorí nepostúpia

14.03.2019

Hoci niektorí politickí analytici a komentátori „splietajú dve-na tri“ - aby „vylepšili“ v očiach voličov svojho favorizovaného prezidentského kandidáta či kandidátku - väčšina váži slová temer na „lekárnických vážkach“, aby sa nepomýlili vo svojich vyjadreniach, ktoré by ich mohli diskvalifikovať, keby potom výsledky prezidentských volieb nezodpovedali ich predvolebným hodnoteniam kandidátov. Podaktorí z expertov však neodolali „pokušeniu“ a zapojili sa do procesu manipulácie s občanmi, aby ich naklonili svojmu preferovanému kandidátovi. Ale všetci inteligentnejší ľudia vedia, že tu nejde len o to, kto bude zvolený za prezidenta republiky, ale že prezidentské voľby sú predkolom parlamentných volieb, v ktorých by sa malo na budúci rok rozhodovať o tom, aký bude pomer politických síl v novozvolenej Národnej rade Slovenskej republiky. Ide totiž o to, že víťaz prezidentského súboja svojou stranícko-politickou orientáciou naznačí, aký bude budúci vnútropolitický vývoj na Slovensku, aké zmeny spoločenskej situácie možno očakávať - a bude „lakmusovým papierikom“, signalizujúcim smerovanie zmien, ktoré voľby v demokracii vždy prinášajú.

alt

Kandidatúra na prezidenta republiky sa zdala Zuzane Čaputovej najskôr ako "žart" - pre ňu je "inšpiráciou vo výkone mandátu prezident Kiska"

07.03.2019

Mená troch kandidátov sú predmetom špekulácií analytikov o tom, kto sa dostane do druhého kola prezidentských volieb, resp. kto z týchto troch má najväčšiu šancu zvíťaziť v druhom kole. Keď koncom minulého týždňa začali prieskumné agentúry „chrliť dych vyrážajúce“ preferencie Zuzany Čaputovej, podaktorým sa na chvíľu zdalo, že už má táto občianska aktivistka a opozičnými médiami čerstvo „puncovaná“ politička víťazstvo „v hrsti“, ale potom sa aj jej najfanatickejší prívrženci „zháčili“, lebo si uvedomili, že pochybnosti vyvolávajúce čísla sú vlastne viac súčasťou scenára manipulácie verejnej mienky, než reálny obraz jej skutočného postavenia v rebríčku popularity medzi potenciálnymi voličmi. Triezvo uvažujúci politológovia síce pripustili, že kandidátka vďaka efektu „snehovej gule“ upútala pozornosť voličov, ktorí si až do nedávna neuvedomovali ani význam prezidentských volieb - ani sľuby prezidentských kandidátov, ale práve preto im pripomenuli skúsenosti z minulosti, keď prieskumami favorizovaní prezidentskí kandidáti nedosiahli svoju najvyššiu métu, hoci im to prieskumy predpovedali.

alt

Slovenská politická scéna sa zasekla v ostrom konflikte - Čaputovej prezidentské preferencie sú porážkou Sulíkovej SaS

28.02.2019

Prvé kolo prezidentskej predvolebnej kampane sa posunulo do najostrejšej fázy, ktorá prebieha na pozadí osobnej konfrontácie medzi prezidentom Andrejom Kiskom a predsedom najsilnejšej parlamentnej strany Robertom Ficom. Nemožno presne určiť mieru, akou ich súboj ovplyvňuje pozície hlavných aktérov, ale určite skalných prívržencov Zuzany Čaputovej, Maroša Šefčoviča i Štefana Harabína utvrdzuje v ich pôvodnom rozhodnutí, komu 16. marca dajú svoj hlas v prvom kole volieb prezidenta republiky. Rapídne rastúce čísla volebných preferencií ženskej kandidátky na kreslo v Grasalkovičovom paláci u niektorých tiež znedôveryhodňujú údaje prieskumných agentúr a posilňujú pochybnosti, či súťaž o prezidentský úrad prebieha korektne, bez manipulácie a indoktrinácie médií tzv. hlavného prúdu, ktoré sa svojou náklonnosťou k liberálnemu krídlu opozície ani netaja. Niektoré pochybnosti pramenia síce skôr v špekuláciách - než vo faktoch, ale aj tak ich nemožno nebrať do úvahy v hodnotení súčasného stavu predvolebného boja.

alt

Súboj o post prezidenta ohrozuje preferencie opozičných strán - "čiernym koňom" slovenskej politiky sa môže stať Štefan Harabín

22.02.2019

Ostrý súboj opozície s vládnou koalíciou sa rozbehol na plné obrátky, čo dokazuje stupňujúce sa vzájomné propagandistické ostreľovanie argumentmi rozličného kalibru. Médiá tzv. hlavného prúdu sa chopili ako vítanej príležitosti správy o tom, že podľa talianskeho denníka La Repubblica v roku 2012 sa Robert Fico telefonicky rozprával s podnikateľom Antoninom Vadalom, spájaným s mafiou. V tejto súvislosti si možno položiť otázku, či s rovnakou vehemenciou - ako to je vo Ficovom prípade - budú slovenské médiá rozoberať dôverné vzťahy medzi väzobne stíhaným Marianom Kočnerom a predsedom strany SaS Richardom Sulíkom, ktorý už opakovane dal najavo, že ako predstaviteľ v súčasnosti najsilnejšej opozičnej politickej strany sa bude po voľbách do Národnej rady SR v roku 2020 uchádzať o post premiéra. Nevedno totiž, či „objektívni“ komentátori už udelili morálnu „amnestiu“ bývalému šéfovi parlamentu, zásobujúceho Kočnera dôvernými informáciami z vládnej „kuchyne“ a intrigujúcemu proti premiérke Ivete Radičovej v rokoch 2010-2012.

alt

Opozičným silám by nemalo stačiť, že iba strašia - Smer-SD ešte nechápe potrebu zmeniť stereotyp svojej politiky

17.02.2019

Ambícia predsedu strany Smer-SD Roberta Fica zavŕšiť svoju politickú kariéru postom predsedu Ústavného súdu SR prehĺbila krízový stav politickej scény na Slovensku a následný vývoj naznačil odlišnosť jeho vnímania politiky od mentality premiéra Petra Pellegriniho. Zdá sa však, že v našej najväčšej parlamentnej strane ešte nechápu potrebu zmeniť stereotyp politiky, ktorý bol vývojom prekonaný a môže viesť perspektívne tam, kam sa dopracovalo HZDS. Z histórie je dobre známe, že viazať osud politickej strany na jednu dominantnú osobnosť za každých okolností prináša riziká a komplikácie, ktoré za určitých podmienok môžu vyústiť do politickej katastrofy. Zatiaľ sa strana Smer-SD do takého štádia ešte nedopracovala, ale už sa posúva na okraj útesu, kde neuvážená fixácia na jedného vodcu vedie k zrúteniu do priepasti - najprv politickej izolácie, potom spoločenskej marginalizácie a nakoniec historického zabudnutia. I keď aktuálne volebné preferencie Ficovej strany neveštia takúto pochmúrnu perspektívu, pribúdajú signály, že k takémuto vývoju môže dôjsť.

alt

V súboji o prezidentský úrad nastali orgie populizmu - slovenská ústava poskytuje hlave štátu veľmi obmedzené kompetencie

11.02.2019

Prezidentská kampaň v elektronických médiách odštartovala orgie populizmu. Keďže niektorí sa tomu termínu bránia zubami-nechtami a iní mu ani nie celkom rozumejú, tak sa žiada pripomenúť jeho význam, ako ho vykladajú politológovia. Pod tento pojem spravidla patrí vystupovanie politikov na verejnosti takým spôsobom, že zdôrazňujú pochopenie problémov obyčajných ľudí, prípadne im dávajú nerealizovateľné sľuby, pričom sa snažia zaujať občanov za každú cenu - a to bez ohľadu na okolnosti a súvislosti. Azda jediný, kto nepodľahol pred televíznou kamerou populistickým manierom bol doteraz iba Eduard Chmelár, ktorý divákom, televíznemu moderátorovi i svojmu spolubesedníkovi vysvetlil, že slovenská ústava poskytuje prezidentovi republiky veľmi úzko vymedzené kompetencie, neumožňujúce naplniť činmi predsavzatia, prislúchajúce výlučne exekutíve, teda vláde vytvorenej na základe výsledkov parlamentných volieb.

alt

Prezidentskí kandidáti sľúbia občanom, čo im vidia na očiach - ale aj tak platí: reči sa hovoria, chlieb sa je !

22.01.2019

Niektorí prezidentskí kandidáti už sľubujú občanom aj „modré z neba“, ako to svojho času robil Andrej Kiska predtým, ako sa dostal do Grasalkovičovho paláca. Od Roberta Mistríka, cez Milana Krajniaka až po Štefana Harabína a Juraja Zábojníka hýria sľubmi, z ktorých mnohé sú jednoducho nesplniteľné, pretože prezidentovi republiky také kompetencie slovenská ústava nedáva. V čl. 101 našej ústavy sa jasne hovorí, že „prezident reprezentuje Slovenskú republiku navonok i dovnútra a svojim rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov.“ Konkrétnejšie sú právomoci prezidenta rozvedené v čl. 102, ale ani tu nie sú spomínané kompetencie, ktoré by umožňovali prezidentovi zasahovať do politiky vlády takým spôsobom, aby menil program vlády a zasahoval do jeho plnenia v duchu prezidentských predsavzatí, deklarovaných v predvolebnej kampani. Teda od prezidenta republiky nemožno očakávať žiadnu „vyššiu životnú úroveň a vyššie platy“ - ale možno od neho vyžadovať principiálne politické postoje, aký prejavil 9. marca 1994 prezident Michal Kováč vo svojom vystúpení v Národnej rade Slovenskej republiky, keď ostro kritizoval stav pomerov v krajine a autokratický spôsob vládnutia premiéra Vladimíra Mečiara.

alt

Robert Fico je "chromá kačica" - prestáva byť perspektívnym partnerom elít, ktoré rozhodujú o smerovaní Slovenska

10.01.2019

Rozhodnutie predsedu strany Smer-SD Roberta Fica uchádzať sa o post sudcu Ústavného súdu SR bolo komentované ako jeho pokus o útek z politiky. Nech už dopadne akokoľvek, bývalý premiér týmto krokom potvrdil, že je „lame duck“ - teda chromá alebo krívajúca kačica - čo je politická metafora pre amerického prezidenta, ktorý po zvolení svojho nástupcu v úrade má obmedzený politický vplyv tým, že na svojom poste zostane už iba krátke obdobie. Uvedený metaforický termín sa týka aj politikov a činiteľov na nižšej úrovni, ktorý už nebudú zvolení na ďalšie obdobie, čím sa znižuje ich dôveryhodnosť a vplyv. Nech sa bude bývalý premiér akokoľvek usilovať, jeho záujem pokračovať vo svojej verejnej aktivite ako ústavný sudca je signálom, že už prestáva byť perspektívnym partnerom politických elít, ktoré rozhodujú o smerovaní spoločenského vývoja na Slovensku.

alt

Prezidentskí kandidáti dokážu nasľubovať občanom aj "modré z neba" - Štefan Harabín ako "čierny kôň" prezidentských volieb ?

05.01.2019

Čoskoro by sa občania Slovenskej republiky mali dozvedieť, aký bude úplný zoznam kandidátov na úrad hlavy štátu. I keď zoznam je temer úplný, nie je ešte isté, kto bude v zápolení o funkciu prezidenta republiky reprezentovať najsilnejšiu vládnu stranu - ani to, či jeden z potenciálnych kandidátov na úradovanie v Grasalkovičovom paláci si to nakoniec nerozmyslí a do prezidentskej súťaže sa zapojí. Mnohí občania spájajú s osobou prezidenta ilúzie a priania, ktoré im nemôže splniť - ani ich zásadne ovplyvniť - pretože Ústava Slovenskej republiky mu takéto kompetencie pri výkone jeho úradu neposkytuje. Ale kandidáti na prezidenta vedia, že mnohí občania to nevedia, a preto im dokážu nasľubovať aj „modré z neba“, aby ich hlas vo voľbách získali. Možno to ilustrovať napríklad novoročným príhovorom Roberta Mistríka, ktorý je odhodlaný „prispieť k riešeniu reálnych potrieb všetkých občanov.“ Ako sa tento „nestranícky“ kandidát vyjadril, v jeho prezidentskom programe ich vidí takto: „vyššia životná úroveň a vyššie platy, slušná a spravodlivá krajina, ochrana našej krásnej prírody a rozvíjanie našich tradícií.“

alt

Nie je dôležité, či prezidentom Slovenskej republiky bude muž alebo žena - musí vnímať strategický význam kompromisných riešení v politike

21.12.2018

Postavenie prezidenta Slovenskej republiky v ústavnom systéme nášho štátu nie je väčšine občanov dostatočne známe - aj keď si ho volia priamo - takže s osobou prezidenta mnohí spájajú nádeje a želania, ktoré im hlava štátu nemôže splniť. I napriek tomu však prezident v ich očiach predstavuje inštitúciu, ktorá môže napríklad podľa ich očakávaní ovplyvniť dokonca výšku mzdy alebo dôchodku, kvalitu zdravotníckej starostlivosti alebo úroveň školského systému - v každom prípade by mal garantovať sociálnu spravodlivosť a rešpektovanie ústavy. Predovšetkým však občania by chceli vidieť v prezidentovi morálnu autoritu a nielen ústavného činiteľa s ústavne viac-menej presne vymedzenými právomocami. Politikom ide hlavne o to, aby prezidentský úrad zastával človek, ktorý s týmito právomocami zachádza tak, aby to vyhovovalo ich mocenským záujmom alebo nekomplikovalo im vládnutie podľa ich straníckych predstáv a cieľov, ktoré prezentovali občanom.

alt

Lajčákov úmysel zostať vo funkcii nepotešil hlavne opozíciu - predseda SNS akosi preceňuje svoj politický vplyv a váhu

07.12.2018

V súvislosti s rozhodnutím Miroslava Lajčáka zostať vo funkcii ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí sa žiada nekompetentným analytikom i politikom opozície vysvetliť, že rezignácia verejného činiteľa na významný post sa považuje v zavedených demokraciách za regulárny politický manéver. Využívajú ju pre veľký politický efekt na dosiahnutie určitého cieľa, čo sa nepovažuje za neobvyklú politickú prax. Napríklad v roku 1995 britský konzervatívny premiér John Major rezignoval na funkciu vodcu Konzervatívnej strany, aby týmto gestom umlčal svojich kritikov vo vnútri strany. Rezignáciou si posilnil svoju autoritu a po rezignácii bol opätovne zvolený, takže pokračoval aj vo funkcii premiéra, až kým nebol v roku 1997 porazený. Iným prípadom je rezignácia amerického ministra obrany Donalda Rumsfelda, ktorý opakovane predložil prezidentovi Georgeovi W. Bushovi demisiu kvôli škandálnemu zneužívaniu väznice Abu Ghraib. Šéf Bieleho domu rezignáciu odmietol a Rumsfeld ďalej pôsobil vo svojej funkcii v Pentagone. Aktuálnym príkladom je nemecký minister vnútra Horst Seehofer, ktorý sa vyhrážal kancelárke Angele Merkelovej, ak nepristúpi na zmenu azylového režimu na nemeckých hraniciach pre migrantov.

alt

Viktor Orbán a Jaroslaw Kaczynski ako Dankove vzory - šéf parlamentu by chcel privábiť do svojho košiara voličov Smer-u

02.12.2018

Ak predseda Slovenskej národnej strany Andrej Danko považoval svoju kampaň okolo tzv. marrakéšskeho paktu o migrácii a kritiku ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslava Lajčáka ako „pôvodcu“ tohto zla pre Slovenskú republiku za jedného z jeho hlavných vinníkov za racionálny prístup, potom to nebol príliš uvážlivý krok voči koaličnému partnerovi - strane Smer-SD. Azda mal voliť diplomatickejší spôsob na prezentáciu svojich výhrad a nenechať sa uniesť nabubrelou rétorikou, skôr vhodnou do bulvárnych médií než na parlamentnú pôdu. V takomto kontexte nie je prekvapením, že premiér Peter Pellegrini s rovnakou priamočiarosťou verejne konštatoval, že minister obrany Peter Gajdoš - nominant SNS - bude musieť vysvetliť, prečo bez vedomia vlády a ministra financií podpísal zmluvy na nákup amerických stíhačiek F-16. Premiér „bez obalu“ povedal, že Gajdoš nesplnil ani uznesenie kabinetu, a preto predseda vlády zmluvy považuje za neplatné a obrana ich môže „akurát tak skartovať.“

alt

Polemikou o migračnom pakte z Marrakéša sa začala predvolebná kampaň na Slovensku - politici parazitujú na globálnom probléme

30.11.2018

Ani nie pred týždňom premiér Peter Pellegrini v súvislosti s účasťou Slovenska na konferencii v Marrakéši - ktorá je venovaná Globálnemu paktu o migrácii - navrhoval odmietnuť pakt, ale vyslať do Marrakéša delegáciu Slovenskej republiky na úrovni veľvyslanca, ktorý by vysvetlil, prečo s paktom nesúhlasíme. Podľa koaličnej strany Most-Híd najlepšie by bolo hľadať riešenie za rokovacím stolom, a preto strana podporovala stanovisko ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslava Lajčáka, že do Marrakéša treba ísť, aby Slovensko mohlo prezentovať svoj postoj. Vývoj za nasledujúce štyri dni dospel k tomu, že v atmosfére „vybičovaného“ populizmu a demagógie Národná rada SR neakceptovala uvedené riešenia a Lajčák splnil svoju „hrozbu“, že podá demisiu, ak Slovensko na konferenciu do Marrakéša nepôjde. Vládna koalícia sa hlavne pričinením predsedu parlamentu dostala temer na hranu svojej ďalšej existencie a premiér Pellegrini verejne deklaroval, že sa bude zo všetkých síl snažiť, aby Lajčák svoju demisiu odvolal.

alt

Neochota Lajčáka kandidovať za prezidenta je zlý signál pre Smer - stratil Fico schopnosť vnímať zložitosť politickej reality ?

21.11.2018

Uznesenie Zahraničného výboru Národnej rady SR, že by sa Slovensko nemalo zúčastniť konferencie o migračnom pakte v Marakéši utvrdilo ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslava Lajčáka v jeho už dávnejšie avizovanom rozhodnutí, že sa nebude uchádzať v nadchádzajúcich prezidentských voľbách o post hlavy štátu. Keďže priestor pre svoju ďalšiu profesionálnu sebarealizáciu vidí naďalej v diplomacii, nemožno vylúčiť, že sa postu ministra zahraničných vecí nevzdá - a to nielen preto, že si jeho kvality vysoko cení premiér Peter Pellegrini - ale tiež kvôli tomu, aby využil príležitosť prezentovať ich v národných farbách Slovenska, ktoré od 1. januára 2019 prevezme predsednícku stoličku v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Aparát ministerstva zahraničných vecí už dva roky pracuje pod jeho vedením na príprave agendy tejto najväčšej regionálnej bezpečnostnej organizácie na svete. Po jeho ročnom pôsobení vo funkcii predsedu 72. Valného zhromaždenia OSN sotva sa nájde na Slovensku skúsenejší a schopnejší diplomat - ktorý by elegantne zvládol povinnosti, súvisiace s funkciou úradujúceho predsedu OBSE - ako je práve Lajčák.

alt

Andrej Kiska váha, ako ďalej v politike - ešte mu poradcovia neporadili, ku komu by sa mal "prikmotriť"

15.11.2018

Možno niektorí opoziční voliči, ktorí by chceli po voľbách inú vládu, ako je terajšia trojkoalícia, netrpezlivo čakali, s čím príde po komunálnych voľbách prezident Andrej Kiska, ktorý avizoval vstup do politiky po skončení svojho prezidentského mandátu. Sľúbil totiž, že v novembri oznámi, ako sa bude angažovať vo vnútornej politike a komentátori „hádali“ a špekulovali, či si založí vlastnú politickú stranu alebo sa pripojí k iniciatíve neparlamentných subjektov - ako sú napríklad Progresívne Slovensko a strana Spolu - občianska demokracia - aby využil existujúce štruktúry týchto subjektov a nemusel začínať svoje aktivity doslova „na zelenej lúke.“ Možno sa spoliehal tak trochu na aktivistov občianskej iniciatívy „Za slušné Slovensko“, s ktorými sa stretával počas dní vládnej krízy, iniciovanej na pozadí zavraždenia novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej.

alt

Komunálne voľby 2018 signalizujú nevyhnutnosť zmeny - nezávislí kandidáti nie sú dobrou vizitkou vládnej koalície ani opozície

11.11.2018

Mnohé komentáre a analýzy výsledkov komunálnych volieb na Slovensku nestoja ani za reč, pretože napríklad porovnávanie počtu získaných miest starostov a primátorov je zavádzajúci ukazovateľ, keďže porovnávajú sa obce či mestá s rozdielnym počtom obyvateľov. Reálnu výpovednú hodnotu nemajú ani vyjadrenia viacerých najvyšších predstaviteľov politických subjektov, lebo prezentujú predstieraný optimizmus, aby zastreli reálny stav aktuálnej politickej situácie a balamutili svojich potenciálnych - alebo skutočných voličov. Kategória potenciálnych voličov je signifikantná z toho dôvodu, že sa týka tých občanov, ktorí z rozličných príčin ignorovali komunálne voľby, ale k parlamentným či prezidentským voľbám pôjdu, pretože ich považujú za dôležitejšie z ich pohľadu na možnosť závažných spoločenských zmien a vplyvu na budúce smerovanie štátu.

alt

Signály, že Miroslav Lajčák nebude ignorovať verejnú mienku - diplomat schopný samostatného úsudku s rešpektom k dôvere občanov

01.11.2018

Pribúdajú signály, že minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák predsa len nebude ignorovať mienku významnej časti verejnosti, že by bol najvhodnejším kandidátom na post prezidenta Slovenskej republiky vo voľbách, ktoré budú na budúci rok. Presvedčili ho o tom výsledky prieskumov verejnej mienky i výzvy spoločenských autorít, naklonených myšlienke, že by po politicky neskúsenom Andrejovi Kiskovi mal prísť do Grasalkovičovho paláca človek s dostatočnými politickými skúsenosťami, medzinárodne uznávaný diplomat a osobnosť schopná samostatného úsudku bez pomocných barličiek všelijakých poradcov a „našepkávačov.“ Zatiaľ sa síce Lajčák verejne jednoznačne k otázke svojej prezidentskej kandidatúry nevyjadril - čo je potvrdením jeho v diplomacii osvedčenej zdržanlivosti - ale viaceré okolnosti z politického zákulisia nasvedčujú, že vývoj smeruje k tomu, aby sa Lajčákove meno objavilo v zozname najvážnejších uchádzačov o prezidentský úrad.

alt

Fico už nedisponuje bezvýhradnou lojalitou strany Smer-SD - Lajčák by sa mohol stať katalyzátorom vášní a obrusovať hrany antagonizmov

20.10.2018

Najsilnejšia parlamentná a vládna strana Smer-SD doteraz oficiálne nenominovala kandidáta na post prezidenta republiky, čo je príznakom jej vnútornej krízy, aj keď si to jej predstavitelia nepriznávajú. Môžu síce argumentovať stabilnou voličskou základňou - ktorá sa dokonca pri posledných prieskumoch volebných preferencií mierne rozšírila - avšak je to predsa len málo, aby vyvrátili pochybnosti, že strana Roberta Fica od minuloročných župných volieb stráca politickú dynamiku, ale aj vnútornú súdržnosť, čo demonštroval odchod Mareka Maďariča z vedenia strany i z postu ministra kultúry vo Ficovej vláde. Ani neochota ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka prijať ponuku strany Smer-SD kandidovať na prezidentský úrad nie je však jediný príznak toho, že Fico už nedisponuje bezvýhradnou lojalitou elitných kádrov jeho strany, ktorí po vražde Jána Kuciaka a jeho partnerky opatrne dávajú najavo, že politika Smer-u si vyžaduje korekciu, ak si chce udržať dominujúcu politickú pozíciu na Slovensku.

alt

Vyšetrovanie Kuciakovej vraždy otvára Pandorinu skrinku slovenskej politiky - zasvätení môžu pochybovať, či odhalí celú pravdu !

11.10.2018

Vyšetrovanie vraždy Jána Kuciaka a jeho partnerky otvára mýtickú Pandorinu skrinku slovenskej politiky, i keď niektorí zasvätení môžu pochybovať, či odhalí všetko to zlo a morálnu biedu, o ktorej verejnosť viac tuší, ako vie - alebo si všeličo len domýšľa. Medializované súvislosti s menom podnikateľa Mariana Kočnera naznačujú, že prípad sa môže stať ústrednou témou blížiacej sa kampane k voľbám prezidenta republiky, ale hlavne k voľbám do Národnej rady SR, ktoré majú byť v prvom štvrťroku roku 2020. Opoziční politici si prihrievajú na procese prebiehajúceho vyšetrovania svoju politickú „polievočku“, keďže doterajšie výsledky prieskumov volebných preferencií signalizujú, že opoziční vodcovia a ich politické programy doteraz nepreklopili pomyselnú misku váh sympatií voličov v ich prospech. Ani ex-premiér Róbert Fico si nenechal ujsť príležitosť, aby doterajší stav policajného vyšetrovania neinterpretoval vo svoj prospech.

alt

Problémom Slovenska je mizerný stav opozičných elít - občania sú nespokojní s korupciou, klientelizmom a protekcionizmom

30.09.2018

Nie všetkých politikov - vládnych i opozičných - pri realistickom hodnotení ich vyjadrení a činov možno hádzať do jedného vreca. Ale zriedkakedy sa vyskytuje taká kritická sebareflexia, akú v nedeľu 30. septembra 2018 prezentoval v diskusnej televíznej relácii TA3 „V politike“ poslanec Národnej rady z hnutia Sme rodina Milan Krajniak. Na margo posledného protestného pochodu iniciatívy „Za slušné Slovensko“ totiž konštatoval, že „ľudia protestujú, lebo neveria nikomu z nás.“ Ku Krajniakovemu vyjadreniu sa žiadať doložiť otázku, že koľko bolo tých ľudí, ktorí prišli na piatkový protest v Bratislave a ostatných slovenských mestách. Preto oveľa presnejšou mierou nespokojnosti je posledný prieskum volebných preferencií agentúry Focus; jeho výsledky viac-menej kopírujú čísla z prieskumov za posledné mesiace, keď sa preferencie politických strán pohybovali na približne rovnakej úrovni a ich rozdiely sa blížili úrovni štatistickej chyby.

alt

Nový vývoj vyšetrovania vraždy Kuciaka a jeho priateľky - nevyšetrený zločin zostane politickou agendou opozície !

27.09.2018

Najnovší vývoj policajného vyšetrovania kauzy zavraždenia Jána Kuciaka a jeho priateľky môže viesť nielen k usvedčeniu vraha a jeho komplicov - ale azda umožní zistiť, kto bol objednávateľom vraždy - a vnáša nový moment do kampane, v ktorej opozícia dvojnásobnú vraždu s nevyjasneným pozadím využívala hlavne ako jeden z argumentov proti súčasnej vládnej koalícii. Na pozadí niektorých chýb Ficovej vlády zavraždenie Kuciaka a jeho partnerky slúžilo ako morálny stimul všetkých kritických obvinení, ktoré opozícia predkladala verejnosti ako jasné dôkazy o tom, že súčasnú koalíciu je potrebné čo najskôr nahradiť novou vládnou zostavou. Dokonca opoziční politici - s výnimkou Milana Krajniaka - prišli tiež s nekompetentným nápadom zmeniť proces nominácie policajného prezidenta, čo vládna koalícia akceptovala, aby si zachránila kožu pred rozhnevanou laickou verejnosťou.

alt

ISTÉ NEISTOTY PARLAMENTNÝCH VOLIEB V ROKU 2020 - S KÝM BUDE ZOSTAVOVAŤ ANDREJ KISKA VLÁDU ?

19.09.2018

V súvislosti s voľbami poslancov Národnej rady SR v roku 2020 sa množia úvahy analytikov o tom, aké sú šance súčasného prezidenta republiky Andreja Kisku, keď ukončí svoj prezidentský úrad a začne sa prejavovať ako aktívny opozičný politik. Jeho zámer predovšetkým vystrašil predstaviteľov opozičných strán, ako sú Richard Sulík, Igor Matovič a Alojz Hlina, pretože správne predpokladajú určitý úbytok svojich voličov v prospech politického subjektu na čele s Andrejom Kiskom. Potvrdili to aj výsledky prieskumov, i keď ich relevantnosť je vzhľadom na časový horizont parlamentných volieb nie celkom presná. Napriek tomu signalizujú, že významná časť potenciálnych voličov opozície presunie svoje sympatie k avizovanej Kiskovej strane, keďže osoba prezidenta republiky sa im javí dôveryhodnejšia, ako podaktorí predstavitelia opozičnej „elity“.

alt

Minister Lajčák "ťahal gaštany z ohňa" za premiéra Fica - ale odmietol jeho ponuku, aká prichádza iba raz za život

16.09.2018

Voľby prezidenta Slovenskej republiky na budúci rok budú prvým testom volebného potenciálu strany Smer-SD pred voľbami poslancov Národnej rady SR v roku 2020. Preto predsedovi najsilnejšej parlamentnej strany Róbertovi Ficovi záležalo na tom, aby jeho strana postavila do súboja o prezidentské kreslo silného kandidáta. Azda najvhodnejším adeptom na kandidatúru bol trojnásobný minister zahraničných vecí - predseda 72. Valného zhromaždenia OSN - Miroslav Lajčák. Spomedzi doteraz známych mien potenciálnych prezidentských kandidátov mal donedávna najväčšie šance zvíťaziť v súboji o funkciu hlavy štátu, ale najúspešnejší minister zahraničných vecí v histórii samostatného Slovenska sa tejto príležitosti vzdal a napriek vytrvalému naliehaniu Róberta Fica ponuku kandidovať za stranu Smer-SD neprijal.

alt

Neistá budúcnosť Slovenska po voľbách v roku 2020 - naozaj je opozícia neschopná kritickej sebareflexie ?

12.08.2018

Posledný prieskum volebných preferencií na Slovensku ani po niekoľkomesačnej kampani opozície i prezidenta republiky, ale ani po škandále s použitím slovenského vládneho špeciálu pri únose vietnamského občana Trinh Xuan Thanha nijako zásadne nezmenil politickú mapu elektorátu tak, aby sme mohli s určitou istotou predvídať, ako dopadnú voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020. Hlavná vládna strana Smer-SD neklesla pod magickú hranicu 20 % voličských preferencií a vedúca „sila“ opozície - strana Sloboda a Solidarita - klesla z marcových 14 % na 12,2 %. Od marca tohto roku opozičné hnutie OĽaNO stratilo 1,7 %, teda voličov jeho agresívna politická agenda tiež nepresvedčila. Jediný opozičný subjekt, ktorý spoľahlivo osciluje okolo svojej hodnoty sedem percent je zatiaľ iba Kresťanskodemokratické hnutie, čo tiež síce nie je zázrak, avšak možno akýsi príznak stabilizácie jeho voličstva.

alt

Prečo nerečnia na námestiach opoziční politici - považujú ich občania za prekážku riešenia akútnych problémov spoločnosti ?

22.06.2018

Protestná akcia nespokojných farmárov naznačuje, aký bude na Slovensku priebeh kampane pred parlamentnými voľbami v roku 2020. Aj na nich sa priživuje opozícia, i keď jej všetky doterajšie aktivity po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej nepriniesli ten efekt, ktorý opoziční politici očakávali. Volebné preferencie opozičných strán stagnujú na približne rovnakej úrovni a márne sa prezident republiky Andrej Kiska snaží, aby pomer síl zmenil.

alt

Prezident Kiska vstúpil do politického ringu - opozícii prehovoril "z duše", ale vidia takto problémy Slovenska nespokojní voliči ?

13.06.2018

Žiada sa znovu zopakovať konštatovanie, že „vraždu Jána Kuciaka a jeho snúbenice sa určite s najväčšou pravdepodobnosťou nepodarí vyšetriť. K odhaleniu páchateľov - či páchateľa - môže viac-menej priviesť iba náhodná okolnosť, čo je názor skúsených odborníkov, doložený overenými štatistickými údajmi a skúsenosťami kriminalistov a kompetentných bezpečnostných expertov.“ V takejto súvislosti možno označiť za zavádzanie verejnosti očakávanie prezidenta Andreja Kisku v jeho správe o stave republiky - prednesenej 13. júna 2018 v Národnej rade Slovenskej republiky - že sa „ministerka vnútra a nedávno vymenovaný prezident policajného zboru pridajú k snahe generálnej prokuratúry zachrániť zvyšky dobrého mena orgánov činných v trestnom konaní, ktorému ich predchodcovia tak ublížili.“

alt

Aktuálne sa Fico a Pellegrini vzájomne potrebujú - dokáže premiér pevne uchopiť kormidlo strany Smer-SD, aby ju zachránil ?

30.05.2018

Premiér Peter Pellegrini prevzal funkciu šéfa exekutívy v zložitej situácii, keď Slovensko bičované politickými vášňami a hektickými výzvami z námestí s napätím očakávalo, ako sa zachovajú hlavní aktéri vnútropolitickej krízy, iniciovanej vraždou novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky. Novinári tzv. hlavného prúdu ho vopred diskvalifikovali ako Ficovu „bábku“ a Pellegriniho vláde nedávali žiadne šance, že dokáže zastaviť politický „pád“ strany Smer-SD. Opozičné médiá konštatovali, že padla popularita Roberta Fica a „nalievali rozumy“ opozičným politikom, čo majú robiť, aby konečne využili šancu dostať sa k moci. Racionálnejšie uvažujúci komentátori si však uvedomovali, že vyhliadky opozície na úspech nie sú až tak optimistické, ako ich „vyfarbovali“ samotní opoziční lídri - a to najmä z toho dôvodu, že opozícia trpí deficitom skutočných vodcovských osobností s náležitými intelektuálnymi kvalitami i mentálnymi dispozíciami. Akéhosi „mesiáša“ opozície videli v prezidentovi Andrejovi Kiskovi, ale on im svojím rozhodnutím znovu nekandidovať na post hlavy štátu rozhádzal figúrky na pomyselnej šachovnici. Predsavzatím pokračovať v aktivite na verejnej scéne predovšetkým zaskočil politikov.

alt

Prezident Andrej Kiska zamiešal politikom karty - môže osloviť mnohých sklamaných voličov všetkých politických strán

24.05.2018

Rozhodnutie prezidenta Andreja Kisku ďalej pokračovať v politike zamiešalo karty vládnym i opozičným politikom, ktorí sú znepokojení tým, že Kiska má v pláne aktívne pôsobiť na slovenskej politickej scéne. Nervozita opozičných politikov je pochopiteľná, ak si pozrieme výsledky opakovaných prieskumov ich volebných preferencií. Napriek vražde investigatívneho novinára, vládnej kríze spojenej so zmenou na poste premiéra a pouličným protestom organizovaným občianskymi aktivistami volebné preferencie opozičných strán nesignalizujú rozšírenie ich elektorátu - s výnimkou Kotlebovej Ľudovej strany Naše Slovensko. Kiskov „mozgový trust“ správne vyhodnotil situáciu, keď mu poradil, aby svoju politickú budúcnosť priamo nespájal s predstaviteľmi parlamentnej opozície „napravo od stredu“, pretože tým by si svojich potenciálnych voličov skôr odradil než získal.

alt

Kiskovo rozhodnutie nekandidovať je zlá správa pre opozíciu - prečo sa vzdal šance znovu zabojovať o prezidentskú funkciu ?

16.05.2018

Možno Iba niektorí nepremýšľajúci konzumenti opozičných médií uverili argumentu Andreja Kisku, že o post hlavy štátu sa nebude uchádzať kvôli ohľadom na svoju rodinu. Naivná výhovorka niečo napovedá o jeho intelektuálnej výbave, ale nemožno mu ju vyčítať, pretože politici zriedkakedy bývajú pred verejnosťou úprimní. Žiada sa oceniť jeho rozhodnutie nepokračovať v úrade hlavy štátu, ak ho vnímame ako prejav kritickej sebareflexie i priznanie, že si netrúfa čeliť volebnej kampani, ktorá by nemala taký idylický charakter, ako jeho predchádzajúca volebná kampaň. Vtedy sa zjavil pred verejnosťou na krídlach „dobrého anjela“ ako nezištný filantrop, ochraňujúci chudobných a slabých. V porovnaní s politickými „supmi“ a „jastrabmi“ pôsobil upokojujúco a sľuboval občanom „hory-doly“ - čo robia všetci politici, keď sa chcú votrieť do priazne naivných voličov.

alt

Predčasné parlamentné voľby sú otáznikom neistoty - ich výsledok nemôže predvídať nielen Robert Fico, ale ani Richard Sulík

04.05.2018

Občianske iniciatívy na námestiach odštartovali podpisovú kampaň za referendum, ktoré by malo vyústiť do predčasných parlamentných volieb. Pôvodne s nápadom na usporiadanie predčasných volieb vyšli opozičné strany SaS, OĽaNO a Sme rodina ešte začiatkom marca. Dokonca sa zhodli na tom, že do Národnej rady Slovenskej republiky predložia návrh ústavného zákona o skrátení aktuálneho volebného obdobia, pričom počítali s konkrétnym termínom predčasných volieb: 8. septembra 2018. Reorganizácia vlády - vrátane zmeny na poste premiéra - zmarila zámer opozície, ktoré sa spoliehala, že na schválenie ústavného zákona sa jej podarí získať hlasy niektorých poslancov z tábora vládnej koalície, medzi nimi z poslaneckého klubu strany Most-Híd.

alt

Akú komunikačnú stratégiu zvolí Robert Fico - zoberie si príklad z premiéra Petra Pellegriniho ?

27.04.2018

Najväčšia vládna strana Smer-SD prežíva krízu, čo signalizovali už výsledky župných volieb v novembri minulého roku. Strana však nedokázala odvtedy preukázať kritickú sebareflexiu, ktorá si vyžadovala odvahu pozrieť sa do zrkadla a bezohľadne sa porátať so všetkým, čo ju politicky i morálne poškodzuje a značne uberá jej voličský potenciál. Ani stranícky snem Smer-u 9. decembra 2017 v Martine nepriniesol takú zásadnú zmenu, ktorá by ovplyvnila voličský potenciál strany a revitalizovala jej programovú agendu tak, aby zobrala vietor z plachát opozície. Predsedovi strany Smer-SD Robertovi Ficovi akosi uniklo, že pribúda občanov, ktorí túžia po tom, aby sa zastavila rakovina korupcie, rozmáhajúce sa klientelistické praktiky a stranícky protekcionizmus vo všetkých politických farbách. Zostal v zajatí konfrontačného stereotypu a politickú stratégiu koncentroval do doktríny tzv. sociálnych balíčkov.

alt

Mediálne manévre predsedu SNS Andreja Danka - pripravuje si pôdu na vstup do vlády Richarda Sulíka ?

19.04.2018

Verejne prednesené kritické vyjadrenia predsedu Slovenskej národnej strany Andreja Danka na adresu premiéra Petra Pellegriniho potvrdzujú názor, že SNS sa snaží získať voličov, ktorých stráca strana Smer-SD - a súčasne si pripravuje pôdu, aby mohla participovať na vláde Richarda Sulíka, ak sa v najbližších parlamentných voľbách vytvorí vhodná politická konštelácia. Keby išlo iba o to, aby sa riešili námietky, ktoré Danko vyslovil pred novinármi na tlačovej konferencii, v takom prípade nepotreboval na uvedený účel verejné fórum, ale mohol kritiku voči Pellegrinimu prezentovať na zasadnutí koaličnej rady alebo osloviť priamo premiéra a vydiskutovať si s ním všetky pochybnosti v dôvernom rozhovore medzi štyrmi očami. Teatrálny prístup ku komunikácii s koaličným partnerom naznačuje, že Andrej Danko odštartoval proces dištancovania sa od Smer-u, aby nebola jeho SNS spájaná s „hriechmi“ a chybami vládnej strany Roberta Fica.

alt

Bratislavo-centrizmus ignoroval problémy východného Slovenska - nevedeli o nich ani poslanci Národnej rady Slovenskej republiky

13.04.2018

Škandalózne problémy s prideľovaním dotácií farmárom a tiež s pochybným nájmom poľnohospodárskych pozemkov na východnom Slovensku - ktoré sa však netýkajú iba tohto regiónu - znovu pripomenuli to, čo zjednodušene pomenúvame „bratislavo-centrizmus.“ Inak povedané - exekutíva a ústredná administratíva v Bratislave situáciu v štáte vníma tak, ako sa javí optikou ministerských kancelárií, ústredných orgánov štátnej správy a straníckych centrál, kde sa známym a partajným protežantom prideľujú privilégiá a kde sa rozhoduje o tom, kam potečú finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu i dotácie z eurofondov. Nie je to stranícky špecifický jav, teda na Slovensku sa to deje bez ohľadu na to, aká vláda je pri moci.

alt

Richard Sulík nemá primerané dispozície na funkciu premiéra - opozícia potrebuje rešpektovaného lídra

06.04.2018

Pouličné protestné demonštrácie na Slovensku signalizujú, že v najbližších parlamentných voľbách môže dôjsť k zmenám v zložení parlamentu a následne aj k vzniku koaličnej vlády, v ktorej by sa kormidla exekutívy chopila súčasná opozícia. Už pred pol rokom sa však objavili pochybnosti, či je opozícia pripravená efektívne vládnuť a spravovať krajinu tak, ako si to aktuálny stav spoločnosti a pomery v Európskej únii vyžadujú. Po odchode Roberta Fica z postu predsedu vlády a zmenách na niektorých ministerských kreslách podobných pochybností pribudlo. Pritom sa žiada zdôrazniť, že nepochádzajú z vládneho tábora, ale od premýšľajúcich prívržencov opozície, ktorí - povedané slovami nedávneho poslanca Národnej rady Slovenskej rady Františka Šebeja - nepovažujú „nenávisť a zlosť za politickú agendu.“

alt

Boj o moc je povrchné zjednodušenie spoločenskej situácie - opozícia nevníma riziko predčasných parlamentných volieb

31.03.2018

Politická kríza iniciovaná vraždou Jána Kuciaka a jeho snúbenice vyhranila na Slovensku dva tábory, ktoré sa príliš čierno-bielo prezentujú ako výsledok konfliktu medzi opozíciou a vládnou koalíciou. Možno sa to takto javí v mocenskej rovine, ale je to trochu povrchné zjednodušenie spoločenskej situácie.

alt

Pellegriniho vláda môže sa stať iskričkou nádeje - ale politický "biorytmus" spoločnosti na Slovensku bude diktovať opozícia

22.03.2018

Nová vláda Petra Pellegriniho nie je síce „svetielko na konci tunela“, ale môže sa stať iskričkou nádeje, že vnútropolitická kríza na Slovensku sa bude vyvíjať civilizovaným spôsobom. Predovšetkým sa žiada uviesť, že opozícia nový kabinet nepovažuje za svoj úspech - hoci tam chýbajú Robert Fico a Robert Kaliňák - pretože riešenie prezidenta Andreja Kisku neotvára opozícii priamu cestu k moci. Manipulátori verejnej mienky budú ďalej pokračovať vo svojich aktivitách a zavádzať občanov, ktorí naozaj túžia po tom, aby sa zastavila rakovina korupcie, rozmáhajúce sa klientelistické praktiky a stranícky protekcionizmus vo všetkých politických farbách. Netrpezliví politickí karieristi sa budú ďalej niesť na vlnách populizmu a vyvolávať v sklamaných občanoch ilúzie, že parlamentné voľby v roku 2020 - alebo už 8. septembra 2018 prevratne zmenia situáciu na Slovensku a otvoria priestor riešeniam pálčivých spoločenských problémov.

alt

Otázniky nad budúcnosťou Ficovej vládnej strany - nominácia Pellegriniho je testom politickej životaschopnosti Smer-u

17.03.2018

Žiada sa začať konštatovaním, že vraždu Jána Kuciaka a jeho snúbenice sa určite s najväčšou pravdepodobnosťou nepodarí vyšetriť. K odhaleniu páchateľov - či páchateľa - môže viac-menej priviesť iba náhodná okolnosť, čo je názor skúsených odborníkov, doložený overenými štatistickými údajmi a skúsenosťami kriminalistov a kompetentných bezpečnostných expertov. V takomto kontexte je zavádzaním verejnosti akcentovanie požiadavky, že vražda musí byť vyšetrená a podmienkou jej vyšetrenia sú personálne zmeny v polícii. Požiadavka na personálne zmeny v policajných štruktúrach môže byť motivovaná inými súvislosťami a dôvodmi, ktoré s vraždou novinára a jeho partnerky nesúvisia, ale inak opakované zdôrazňovanie tejto požiadavky možno považovať iba za prostriedok manipulácie verejnosti v rámci boja o moc v štáte.

alt

Odporca Mečiara ex-premiér Moravčík považuje Sulíka za slovenský variant Orbána - agresívna rétorika opozičných lídrov nepomáha opozícii

14.03.2018

Kritici i prívrženci vlády Roberta Fica sa väčšinou zhodujú v názore, že demisia vicepremiéra a ministra vnútra Roberta Kaliňáka mala prísť oveľa skôr, aby pomohla zmierniť mieru konfrontácie medzi vládnou koalíciou a opozíciou a zabrzdiť upadajúcu autoritu strany Smer-SD. Manévrovanie okolo Kaliňákovej osoby najviac poškodilo stranu Most-Híd, kde opakovane zaznela požiadavka, aby Kaliňák uvoľnil svoje kreslo a umožnil tak prežitie Ficovej vlády. Premiér Fico nedokázal prekonať obavy, že odchod Kaliňáka poskytne opozícii príležitosť, aby ďalej stupňovala tlak na vládu a povzbudí ju k frontálnemu útoku, aký sa začal - ale za iných okolností - práve teraz. A možno mal aj iné dôvody, pre ktoré tak zaťato držal svojho „korunného princa“ až do poslednej chvíle a podcenil mieru politického rizika nielen pre neho osobne, ale aj pre stranu Smer-SD.

alt

Premiér Fico môže padnúť iba v riadnych demokratických voľbách - ale opozícia potrebuje triezvo rozmýšľajúcich vodcov

07.03.2018

Vláda Róberta Fica ešte nepadla, koalícia sa drží, ale aj tak krajina žije v politickej atmosfére, poznačenej očakávaním predčasných parlamentných volieb, ktoré avizuje opozícia za asistencie prezidenta republiky. Opoziční politici nie sú si istí v tom, či sa im podarí zvíťaziť v riadnych parlamentných voľbách v roku 2020, a preto rozpútali stupňujúce sa nátlakové akcie, aby prinútili koaličných partnerov strany Smere-SD kapitulovať a pristúpiť na požiadavky opozície. Zatiaľ vládne iba bezbrehá politická hystéria, manipulované médiá a iba sem-tam sa dostanú k slovu triezvo uvažujúci analytici, ktorí upozorňujú akoby „z reťaze odtrhnutých populistov“, že slovenská spoločnosť je extrémne rozdelená na dva proti sebe stojace tábory, takže predčasné voľby môžu priniesť viac problémov ako upokojujúcich riešení.

alt

Vražda novinára Jána Kuciaka bola atentátom na vládu Róberta Fica - teraz nie je doba na lámanie kameňov v kameňolome

28.02.2018

Vražda novinára Jána Kuciaka nebola iba atentátom na slovenskú investigatívnu žurnalistiku, ale aj atentátom na vládu Róberta Fica, čo možno usudzovať z demisie ministra kultúry Mareka Maďariča a očakávaného vyostrenia vzťahov vo vládnej koalícii, ako to naznačujú niektoré aktuálne stanoviská predstaviteľov strany Most-Híd. Opozícii poskytla vítanú príležitosť, aby zintenzívnila ofenzívnu obvinení proti Ficovej vláde aj za to, čo nespáchala, ale - a to je prirodzené - nesie za to politickú zodpovednosť. Strana Smer-SD sa ocitla v defenzívnej pozícii, z ktorej už nemožno vymanévrovať aspoň do patového pomeru síl, ako to ešte vyzeralo pár dní po neúspechu kandidátov Smer-u v novembrových župných voľbách minulého roku.

alt

Predseda parlamentu Danko máva populistické sny - čo mu povedia v Moskve na jeho strategické partnerstvo s Poliakmi ?

21.02.2018

Britský časopis The Economist venoval pre dvoma týždňami pozornosť nárastu populizmu v Európe, pričom o Slovenskej republike v tejto súvislosti padla zmienka len okrajovo. Vlastne bolo spomenutá iba v infografike nadácie European Progressive Studies, znázorňujúcej mapu Európy - a medzi politickými subjektmi populistického typu na Slovensku sa uvádzali: Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, Ľudová strana Naše Slovensko, Sme rodina Borisa Kollára a Slovenská národná strana, ktorá sa zriedkakedy ocitne v takejto politologickej kategórii.

alt

Opozícia na čele so Sulíkom pije "na kožu koaličného medveďa" - ale medveď veselo behá po Ficovom lese !

17.02.2018

Parlamentné voľby na Slovensku budú až o dva roky, ale niektorí opoziční politici už teraz deklarujú svoje volebné víťazstvo a v médiách tzv. hlavného prúdu sa objavujú mená budúci predstaviteľov novej exekutívy. Niektoré z uvedených mien vyvolávajú úsmevný otáznik, ako napríklad zmienka o Veronike Remišovej, ktorá by mohla byť ministerkou zahraničných vecí a európskych záležitostí v kabinete Richarda Sulíka - ak treba brať vážne tzv. tieňovú vládu, predstavenú v novembri minulého roku šéfom OĽaNO Igorom Matovičom

alt

Prezident Andrej Kiska iba taktizuje - alebo má obavy z rizika opätovnej prezidentskej kandidatúry ?

05.02.2018

Už niekoľko týždňov kolujú v médiách i v politických kuloároch dohady a špekulácie o tom, či prezident republiky Andrej Kiska bude znovu kandidovať na post hlavy štátu. Pred niekoľkými mesiacmi neexistovali v tomto smere žiadne pochybnosti, ale vyostrenie politického konfliktu medzi vládnou stranou Smer-SD a prezidentom inšpirovalo niektorých k úvahám, či Kiska sa nenechá odradiť potenciálnym odhalením ďalších kompromitujúcich okolností z jeho podnikateľskej minulosti a z toho dôvodu nevstúpi do opakovaného súboja o miesto v Grasalkovičovom paláci. Zatiaľ možno usudzovať, že prezident iba z taktických dôvodov doteraz verejne nepotvrdil svoj záujem vo svojej funkcii pokračovať.

alt

Ktorým smerom vykročí minister Maďarič - podporil "relatívne neskúseného" prezidenta Kisku, ktorý vníma Slovensko ako "mafiánsky štát"

19.01.2018

Otvorená vnútrostranícka kritika z úst ministra kultúry Mareka Maďariča naznačovala svieži závan vo vládnej strane Smer, ale jeho nedávne verejné vyjadrenia vyvolávajú dojem, že vidí iba jednu stránku defektných javov v slovenskej politike. Možno s ním súhlasiť, že aktuálny konfliktný vzťah medzi exekutívou a hlavou štátu začína pripomínať konfrontáciu medzi vládou Vladimíra Mečiara a prezidentom Michalom Kováčom. Na druhej strane sa však zdá nepochopiteľná Maďaričova zhovievavosť voči niektorým Kiskovým postojom a vyjadreniam, ktoré by si ako prezident Slovenskej republiky nemal dovoliť.

alt

Mikuláš Dzurinda sonduje návrat do politiky - vysiela signály o nespôsobilosti opozičných elít vládnuť

14.01.2018

Bývalý dvojnásobný predseda vlády a jeden z reformátorov slovenskej ekonomiky Mikuláš Dzurinda sa opakovane pripomína verejnosti a v médiách naznačuje, že s politikou neskončil, čo v kontexte jeho ďalších vyjadrení vyznieva ako signál, že je pripravený znovu vstúpiť do arény vnútropolitických zápasov o moc. Možno ho k tomu povzbudil aj mentálny stav súčasných predstaviteľov opozície, ktorí sa už dlho pokúšajú „vyhodiť zo sedla“ premiéra Róberta Fica, ale počínajú si nie príliš obratne a poznať na nich nedostatok politickej inteligencie a plytkosť ich argumentov, poplatných cudzím vzorom.

alt

Prezident Andrej Kiska pod kritickou paľbou z viacerých smerov - neskúsený a nadmieru odkázaný na svojich poradcov

03.01.2018

Rozhodnutie prezidenta Andreja Kisku udeliť na prahu Nového roku 2018 štátne vyznamenania osobám, ktoré principiálne odmietali vznik samostatnej Slovenskej republiky a doteraz využívajú rôzne príležitosti, aby defektné javy v slovenskej spoločnosti zlomyseľne kritizovali, nestretlo sa s jednoznačným pochopením spoločnosti. Viacerí pripomínajú, že vlastne nejde ani tak o vyznamenaných, ale o symbolické gesto hlavy štátu, ktorým dal najavo, ako vníma našu nedávnu minulosť a aké stranícke tričko nosí pod prezidentským kabátom predstieranej nadstraníckosti.

alt

Voliči Smer-u registrujú, že strana ponúka riešenia, ako prežiť - ex-premiér Dzurinda nedokáže odstaviť Róberta Fica na "slepú koľaj"

30.12.2017

Približne o dva roky a dva mesiace budú na Slovensku parlamentné voľby, ktoré považuje opozícia za príležitosť, aby zbavila stranu Smer-SD mandátu kľúčovým spôsobom sa podieľať na moci. Opozičných politikov povzbudil výsledok župných volieb, ale napriek ich propagandistickému optimizmu realistickí analytici nevidia výsledok volieb poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020 tak jednoznačne a nevylučujú, že rozdelenie kresiel v parlamente môže vytvoriť patovú situáciu, ktorá si bude vyžadovať od politikov zásadný kompromis, ak sa budú chcieť dohodnúť o zostavení efektívne fungujúcej vlády.

alt

Možno označiť "Progresívne Slovensko" za odvážnu utópiu - alebo reálnu šancu priniesť novú kvalitu do slovenskej politiky ?

21.12.2017

Ľavicovo zmýšľajúci podnikateľ Ivan Štefunko inicioval vznik politického hnutia Progresívne Slovensko, ktoré vstupuje na politickú scénu našej krajiny s odvážnymi predsavzatiami, s intelektuálne zdatným jadrom kompetentných odborníkov a konkrétnou víziou budúcnosti Slovenska. Dokonca chcú vyradiť z hry „konzervatívneho socialistu“ Róberta Fica a posadnutí utopickou eufóriou trúfajú si vymaniť Slovensko z politického systému autoritatívnych lídrov.

alt

Róbert Fico rezignoval na snahu posúvať spoločnosť dopredu - ale politické pochovávanie Smeru je predčasné !

16.12.2017

Účelom sobotňajšieho snemu Smeru - sociálnej demokracie nebola vnútrostranícka diskusia, ale mobilizácia členskej a voličskej základne po neúspechu v regionálnych voľbách - napísal v denníku Pravda 15.decembra 2017 politológ Juraj Marušiak z Ústavu politických vied SAV. Kriticky, ale bez predsudkov charakterizoval najsilnejšiu parlamentnú politickú stranu na Slovensku, ktorá sa nachádza na prahu krízového obdobia svojej existencie.

alt

Výstredná, hysterická politika prestáva ľudí baviť - a prekáža racionálnej kritike aktuálnych problémov Slovenska

14.12.2017

V posledných mesiacoch sme svedkami toho, ako sa Slovensko stále hlbšie a hlbšie zabára do bahna politickej nevraživosti, poloprávd a argumentačnej plytkosti, ktorá zamoruje priestor verejnej komunikácie a vyvoláva v spoločnosti skepsu a nedôveru v budúcnosť. V takomto kontexte je výstižná charakteristika bývalého ministra školstva Juraja Draxlera, ktorý nedávno napísal, že „výstredná, hysterická politika prestáva ľudí baviť.“

alt

Môže byť Róbert Fico premiérom po parlamentných voľbách v roku 2020 ?

08.12.2017

Aktuálny stav pomerov na slovenskej politickej scéne a rozloženie politických síl naznačujú, že v súčasnosti nemožno s istotou predvídať, ako dopadnú parlamentné voľby, ktoré by sa mali konať v marci 2020. Opozíciu povzbudili výsledky župných volieb a vládna strana Smer sa pokúša chytiť „druhý dych“, aby zabrzdila negatívny trend jej volebných preferencií.

alt

Neistá šanca opozície na víťazstvo v roku 2020 - alebo vie si niekto predstaviť Remišovú v kresle predsedu Valného zhromaždenia OSN namiesto Lajčáka?

23.11.2017

Výsledky župných volieb povzbudili opozíciu, vyvolali nervozitu vo vládnej strane Smer - SD a pre serióznych analytikov slovenskej politickej scény nastolili otázku, čo sa stane v roku 2020, keď najsilnejšia politická strana na Slovensku nebude mať dostatok partnerov na zostavenie koaličnej vlády. Doterajšie volebné preferencie však naznačujú, že všetko môže byť aj inak - teda opozícia premrhá šancu získať väčšinu kresiel v parlamente a premiér Róbert Fico sa o dva roky ocitne v pozícii Andreja Babiša, ktorý hľadá partnerov na podporu jeho kabinetu.

alt

Roztrieštená vnútropolitická scéna na Slovensku nedáva veľké nádeje, že o dva roky bude atmosféra optimistickejšia

17.11.2017

Triezvo uvažujúci analytici pri hodnotení aktuálnej politickej situácie na Slovensku si kladú otázku, kam môže vyústiť vývoj pomerov o dva roky, keď krajina bude stáť na prahu parlamentných volieb a občania budú manipulovaní argumentmi opozičných i vládnych strán. Súčasná roztrieštená vnútropolitická scéna nedáva veľké nádeje, že spoločnosť sa vydá konštruktívnym smerom a vznikne atmosféra umožňujúca pozitívny prístup k riešeniu problémov, deformovane prezentovaných politikmi všetkých straníckych farieb.

alt

Ani Kiska - ani Danko - nerozumejú zahraničnej politike, ale napriek tomu reprezentujú Slovenskú republiku v zahraničí

16.11.2017

Vyslať horší signál o Slovensku do sveta, ako to dokázali dvaja jeho najvyšší ústavní predstavitelia, sa sotva niekomu podarí. Prezident Andrej Kiska rečnil pred Európskym parlamentom o "ruskej hrozbe" Európe a predseda Národnej rady Slovenskej republiky Andrej Danko v ten istý deň "vylieval" svoje rusofilstvo pred poslancami ruskej Štátnej dumy.

alt

Ktorým smerom pôjde Smer z historickej križovatky svojho politického osudu ?

09.11.2017

Neúspech strany Smer - SD v župných voľbách je varovným signálom, že najvplyvnejšia slovenská politická strana sa ocitla na historickej križovatke. Jej budúcnosť je významnou mierou závislá na intenzite sebakritickej reflexie, ktorá si však bude vyžadovať odvahu pozrieť sa do zrkadla a bezohľadne sa porátať so všetkým, čo politicky i morálne ju poškodzuje a uberá jej voličský potenciál.

alt

Opozícia v župných voľbách vyslala Ficovej vláde výstražný signál !

05.11.2017

Výsledky župných volieb sú predmetom racionálnych úvah, krkolomných špekulácií i nafúknutých propagandistických bublín, ktoré sú odzrkadlením eufórie opozície, ešte donedávna prešľapujúcej v defenzívnom postavení hlavne voči strane Smer. Za najdôležitejší úspech opozície v župných voľbách možno považovať fakt, že dokázala skoncentrovať svoj potenciál a vyslať signál o svojej pripravenosti na ďalšie boje jej potenciálnym voličom, ktorí sa župných volieb nezúčastnili.

alt

Vráti sa "maďarská karta" na Slovensko cez Katalánsko ?

03.11.2017

Posledný vývoj v Katalánsku zosilnil hlasy predstaviteľov mimoparlamentnej Strany maďarskej komunity (SMK), ktorá už od svojho prvopočiatku deklaruje názor, že Maďari na Slovensku potrebujú územnú autonómiu. Okrem iného argumentujú aj tým, že výsledky posledného sčítania obyvateľstva v roku 2011 ukázali, že k maďarskej národnosti sa hlásilo o 110 000 občanov menej, než to bolo v roku 1991.

alt

Volebný pat v Česku ako varovanie pre slovenských politikov

27.10.2017

Povolebná politická situácia v Českej republike - kde sa predsedovi strany ANO Andrejovi Babišovi nedarí zostaviť vládu - by mohla inšpirovať politické elity na Slovensku k tomu, aby uvažovali nad tým, že podobné politické komplikácie môžu vzniknúť u nás po parlamentných voľbách, ktoré by mali byť začiatkom roku 2020.

alt

Hľadať orientáciu v politike je dobrodružstvo

10.10.2017

Mnoho desaťročí sledujem politický vývoj na Slovensku i opakujúce sa pokusy nájsť optimálnu orientáciu v zložitých súvislostiach súčasnosti, ktorá by nasmerovala našu spoločnosť tak, aby zodpovedala hodnotovej orientácii väčšiny normálnych ľudí.

alt

Kde leží bieda pravicovej opozície

09.10.2017

Opoziční politici sa už dlhé roky pokúšajú o definovanie svojej hodnotovej orientácie zaklínacou formulkou, ktorá prezentuje ich pozíciu nazerania na problémy spoločnosti; všetci by chceli byť kdesi „napravo od stredu“ - iba romantizujúci „križiaci“ a náboženskí intelektuáli majú odvahu deklarovať sa ako konzervatívci, či inak pomenovaní zástancovia pravicového politického chápania sveta.

alt

Kto môže poraziť Róberta Fica ?

07.10.2017

Na súčasnej slovenskej politickej scéne nemá premiér Róbert Fico vážneho protivníka, ktorý by ho mohol zbaviť dominujúcej pozície a ponúknuť voličom alternatívu inej vlády. Iba samotný premiér Fico by mohol vlastnými chybami vytvoriť pre stranu Smer nepriaznivú situáciu a poskytnúť tak opozičným politikom, aby sa chopili vládneho kormidla.

alt

Bude opozícia hľadať kandidáta na premiéra cez inzerát ?

06.10.2017

Augustová kríza vo vládnej koalícii povzbudila opozičných politikov, aby začali verejne špekulovať na tému ich víťazstva v najbližších parlamentných voľbách.

alt

Prečo čitatelia favorizujú tzv. alternatívne médiá

05.10.2017

Stále častejšie sme svedkami toho, že čitatelia ignorujú alebo s nedôverou sledujú médiá tzv. hlavného prúdu a hľadajú zdroje informácií alebo aj interpretáciu faktov v tzv. alternatívnych médiách. Ešte pred rokom bratislavský Globsec Policy Institute uverejnil výsledky prieskumu agentúry Focus, podľa ktorých 17 % Slovákov dôveruje tzv. alternatívnym médiám.

Sledujte ma na sociálnych sieťach

Najnovšie články
na portáli

Moskva obnovuje svoj geopolitický vplyv v systéme multipolárneho sveta - Je Rusko bezpečnostnou hrozbou pre Európu ?

21.05.2019

Rozpad Sovietskeho zväzu v roku 1992 viedol aj k deštrukcii v ruskej armády a Rusko sa stalo váhou svojho vplyvu z pohľadu Západu „regionálnou mocnosťou“. Krajina sa ocitla v stave spoločenskej a ekonomickej krízy, ale snažila sa o vytvorenie partnerských vzťahov s euroatlantickou alianciou a hľadala svoje miesto po zániku bipolárneho usporiadania sveta. Vznikla napríklad Rada NATO - Rusko (2002) ako základná štruktúra na zlepšenie vzťahov medzi alianciou a Ruskom. Poskytovala priestor na konzultácie o širokom spektre bezpečnostných problémov v euroatlantickej oblasti (terorizmus, Afganistan, konzultácie v oblasti protiraketovej obrany, nešírenie zbraní hromadného ničenia, pašeráctvo zbraní atď.). Rada prestala fungovať 1. apríla 2014 v dôsledku krízy na Ukrajine, keď sa Severoatlantická aliancia rozhodla, že pozastaví spoluprácu s Ruskom v rámci tejto inštitúcie.

Partnerstvo medzi Ruskom a Čínou ohrozuje záujmy USA - vzťahy medzi Moskvou a Pekingom vidí Washington rozličnou optikou

15.05.2019

Washington si uvedomuje, že partnerstvo medzi Ruskom a Čínou je hrozbou pre záujmy Spojených štátov. Moskva a Peking posilňujú vzájomné väzby prakticky vo všetkých dimenziách svojho vzťahu. Washington je však rozdelený v názoroch na to, čo tieto rozrastajúce sa väzby môžu priniesť. Konvenčná múdrosť sa dlho pridržiavala názoru, že čínsko-ruský vzťah zostane poplatný odmeranosti a nedôverčivosti - že každá krajina si ponechá zbrane proti tej druhej. Analytici - ako je napríklad Leon Aron z konzervatívneho think-thanku American Enterprise Institute - uvádzajú viaceré prekážky: historickú nedôveru, ekonomické a vojenské asymetrie a pretrvávajúce napätie v niektorých otázkach zahraničnej politiky, ktoré robia čínsko-ruské partnerstvo neprirodzeným a nepravdepodobným. Skrátka, skeptici tvrdia, že obavy z prehlbovania čínsko-ruských vzťahov sú prehnané a že tieto dve veľmoci pravdepodobne nevytvoria formálnu alianciu.

Špiónománia v Rusku môže komplikovať vývoj nových zbraní - vedci vo vyšetrovacej väzbe kvôli prezradeniu "štátneho" tajomstva

14.05.2019

V júli minulého roku ruský denník Vedomosti kriticky písal o tom, že špiónománia v Rusku môže skomplikovať vývoj nových typov zbraní, vrátane tých, o ktorých hovoril prezident Vladimír Putin. Situácia v Rusku sa odvtedy nezmenila, o čom svedčí komentár Pavla Aptekara v moskovskom denníku Vedomosti, kde autor konštatoval, že zatýkanie a vyhadzovanie vedcov vytvárajú atmosféru strachu, ktorá brzdí technologický prielom. Prípady zatýkania môžu zabrániť medzinárodnej spolupráci vo vedeckej oblasti, ktorá je nevyhnutná pre rozvoj národnej vedy a modernizáciu ruských technológií. Známi vedci v Moskve hovoria, že „tajné údaje“ - kvôli ktorým boli vyšetrovaní obvinení - sú obsiahnuté v otvorených dizertačných prácach a článkoch publikovaných v domácich a zahraničných vedeckých časopisoch. Séria zatknutí vytvára medzi vedcami atmosféru prekážajúcu dôverným kontaktom so zahraničnými kolegami, čo je nevyhnutné na udržanie konkurencieschopnej domácej vedy, modernizácie technológií a ruskej ekonomiky.

Igor Cibula

Igor Cibula

Novinár, spravodajský dôstojník, politický analytik

V roku 1990 i neskôr niektorí novinári o mne uvádzali lživé tvrdenia a klamali čitateľov, že som bol plukovníkom Štátnej bezpečnosti, ktorého vyškolili v období komunistického režimu v dezinfomáciách. Vtedy som sa držal toho, čo mi povedali kolegovia z britskej rozviedky.

ABSD

www.absd.sk