Igor Cibula

Igor Cibula


Novinár, spravodajský dôstojník, politický analytik

V roku 1990 i neskôr niektorí novinári o mne uvádzali lživé tvrdenia a klamali čitateľov, že som bol plukovníkom Štátnej bezpečnosti, ktorého vyškolili v období komunistického režimu v dezinfomáciách. Vtedy som sa držal toho, čo mi povedali kolegovia z britskej rozviedky : „Spravodajskí dôstojníci a britská kráľovná na lži a výmysly nereagujú.“ Na väčšinu novinárov som však dodnes nezanevrel, pretože ich považujem za jeden z pilierov demokracie. Sám som začínal svoju kariéru ako novinár a v rokoch 1968/69 a potom začiatkom deväťdesiatych rokov som bol považovaný za jedného z najvplyvnejších vnútropolitických komentátorov.

Ako spravodajský dôstojník zahraničnej rozviedky som začínal na 1. správe FMV (1968-1970). Pretože som podporoval politický kurz A. Dubčeka a nesúhlasil so sovietskou okupáciou v auguste 1968, prišiel som o miesto v novinách i v rozviedke.Odobrali mi pas a na Západ som po prvýkrát vycestoval až po páde komunizmu v roku 1990. Po rehabilitácii som pôsobil v československej rozviedke, ktorá sa nazývala Úrad pre zahraničné styky a informácie. Svoju spravodajskú činnosť v zahraničí som vykonával pod krytím novinárskou profesiou. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky som zastával post riaditeľa rozviedky SIS (1993-1995). Nástupom tretej vlády V. Mečiara sa moja spravodajská kariéra skončila.

Za tejto vlády sme spolu s generálom V. Mitrom založili tzv. paralelnú tajnú službu, ktorá poskytovala vtedajšej opozícii informácie o protizákonných aktivitách SIS, vrátane únosu M. Kováča ml. do Rakúska. Po páde Mečiarovho režimu som sa venoval problematike bezpečnostných projektov v súkromnom sektore a v rokoch 2006-2007 som prednášal o spravodajských službách na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov v Banskej Bystrici. Od roku 2008 prednášam o spravodajských službách na Fakulte práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave. V roku 2006 som inicioval založenie Asociácie bývalých spravodajských dôstojníkov, kde zastávam funkciu predsedu.

Okrem uvedených aktivít sa venujem analýze aktuálnych problémov z oblasti medzinárodných vzťahov, hlavne so zameraním na otázky geostrategického charakteru. Okrem toho monitorujem tzv. otvorené zdroje zo sféry medzinárodnej politiky a poskytujem môj servis vybraným subjektom. Zaujímam sa aj o vnútropolitický vývoj na Slovensku, a preto som sa rozhodol teraz - keď som sa dožil 75 rokov - podeliť sa s verejnosťou o svoje názory na situáciu, v ktorej žijeme.

Sledujte ma na sociálnych sieťach


Najnovšie články
na portáli


Brexit bez dohody s Londýnom by poškodil Európu - bremeno zodpovednosti je na pleciach premiérky Mayovej

19.07.2018

Nový londýnsky minister pre Brexit Dominic Raab sa stretol v Bruseli so svojím partnerom Michelom Barnierom, aby - ako povedal - priniesol „novú energiu, elán a silu“ rozhovorom o Brexit-e, keďže Európska únia varovala, že je pripravená na to, že Veľká Británia vypadne z tohto bloku bez dohodnutých podmienok, zmierňujúcich toto ekonomické narušenie. Činitelia a úradníci EÚ sú stále presvedčení, že nejaké riešenie - vrátane 21-mesačného prechodného obdobia - sa nájde, aby pokračovali ďalšie rozhovory, lebo inak by straty oboch strán boli vysoké. Medzinárodný menový fond oznámil, že krajiny Európskej únie budú dlhodobo trpieť škodou, ktorá sa rovná 1,5 %-nej ročnej hospodárskej produkcii, ak Británia opustí blok bez dohody o voľnom obchode na budúci rok. K problémom súvisiacim s oneskorením Brexit-u patria tiež voľby do Európskeho parlamentu koncom mája 2019, ktoré by nastolili otázku, kedy a ako by mohla byť ratifikovaná oneskorená dohoda o Brexit-e - za predpokladu, že Británia už nebude voliť poslancov do nového legislatívneho obdobia parlamentu.

Čítaj viac

Voličské preferencie prezidenta Trumpa sa po summite v Helsinkách výrazne nezmenili - sympatie republikánskeho elektorátu nestratil

18.07.2018

Ohlasy amerických médií a politickej elity - ale aj médiá tzv. hlavného prúdu na Slovensku - v prevažujúcej miere hodnotili summit prezidenta Donalda Trumpa s jeho náprotivkom Vladimírom Putinom v Helsinkách negatívnymi charakteristikami. U Trumpovych politických protivníkov na domácej pôde to nie je vôbec prekvapujúce, ale zarážajúci je fakt, že objektívnejší pohľad na situáciu chýbal mnohým európskym analytikom a komentátorom, ktorí ešte nedokázali „stráviť“ Trumpove vyjadrenia počas jeho predchádzajúceho pobytu v Európe. V takomto kontexte je zaujímavé si všimnúť, ako na summit Trump-Putin reagovala verejnosť v Spojených štátoch a hlavne jeho voliči, ktorí mu v roku 2016 otvorili dvere do Bieleho domu.

Čítaj viac

Je ruský zemný plyn v západnej Európe "geopolitické bláznovstvo" ? - alebo si bude Európska únia priplácať na drahší plyn z Ameriky ?

18.07.2018

Americký prezident Donald Trump minulý týždeň na summite NATO v Bruseli opakovane zdôrazňoval, že chce zastaviť projekt plynovodu Nord Stream-2 v hodnote 9,5 miliárd €, a preto je pripravený zaviesť prísne sankcie, aby zabránil realizácii projektu. Avizoval nový útok na tento plynovod a varoval, že „Nemecko sa stalo zajatcom Ruska, pretože získava toľko energie z Ruska.“ Aj niektorí kritici v Európe považujú plynovod - a úlohu Nemecka v ňom - za akt zrady, ba dokonca za „geopolitické bláznovstvo.“ Nový plynovod bude marginalizovať plynovody krajín, ako sú Poľsko a Ukrajina (i Slovensko) - a podľa jeho odporcov ponechá zvyšok Európy na milosť Moskve. Bývalý poľský minister zahraničných vecí Radoslav Sikorski prirovnal projekt k dohode z roku 1939 medzi Hitlerom a Stalinom o rozdelení východnej Európy. Činitelia v Berlíne uprednostňujú však iný historický precedens. Zdôrazňujú, že vďaka tzv. Ostpolitik kancelára Willyho Brandta napriek tvrdej americkej opozícii začal v roku 1973 prúdiť na Západ zemný plyn z Ruska a tak je tomu bez problémov doteraz.

Čítaj viac