Igor Cibula

Igor Cibula


Novinár, spravodajský dôstojník, politický analytik

V roku 1990 i neskôr niektorí novinári o mne uvádzali lživé tvrdenia a klamali čitateľov, že som bol plukovníkom Štátnej bezpečnosti, ktorého vyškolili v období komunistického režimu v dezinfomáciách. Vtedy som sa držal toho, čo mi povedali kolegovia z britskej rozviedky : „Spravodajskí dôstojníci a britská kráľovná na lži a výmysly nereagujú.“ Na väčšinu novinárov som však dodnes nezanevrel, pretože ich považujem za jeden z pilierov demokracie. Sám som začínal svoju kariéru ako novinár a v rokoch 1968/69 a potom začiatkom deväťdesiatych rokov som bol považovaný za jedného z najvplyvnejších vnútropolitických komentátorov.

Ako spravodajský dôstojník zahraničnej rozviedky som začínal na 1. správe FMV (1968-1970). Pretože som podporoval politický kurz A. Dubčeka a nesúhlasil so sovietskou okupáciou v auguste 1968, prišiel som o miesto v novinách i v rozviedke.Odobrali mi pas a na Západ som po prvýkrát vycestoval až po páde komunizmu v roku 1990. Po rehabilitácii som pôsobil v československej rozviedke, ktorá sa nazývala Úrad pre zahraničné styky a informácie. Svoju spravodajskú činnosť v zahraničí som vykonával pod krytím novinárskou profesiou. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky som zastával post riaditeľa rozviedky SIS (1993-1995). Nástupom tretej vlády V. Mečiara sa moja spravodajská kariéra skončila.

Za tejto vlády sme spolu s generálom Vladimírom Mitrom založili tzv. paralelnú tajnú službu, ktorá poskytovala vtedajšej opozícii informácie o protizákonných aktivitách SIS, vrátane únosu Michala Kováča ml. do Rakúska. Po páde Mečiarovho režimu som sa venoval problematike bezpečnostných projektov v súkromnom sektore a v rokoch 2006-2007 som prednášal o spravodajských službách na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov v Banskej Bystrici. V období 2008-2018 som prednášal predmet Spravodajské služby na Fakulte práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave. V roku 2006 som inicioval založenie Asociácie bývalých spravodajských dôstojníkov, kde som do roku 2018 pôsobil vo funkcii predsedu ABSD. Od roku 2017 svoje politické názory prezentujem na stránke www.orientacia.sk, ako aj na sociálnej sieti Facebook.

Okrem uvedených aktivít sa venujem analýze aktuálnych problémov z oblasti medzinárodných vzťahov, hlavne so zameraním na otázky geostrategického charakteru. Okrem toho monitorujem tzv. otvorené zdroje zo sféry medzinárodnej politiky a poskytujem môj servis vybraným subjektom. Zaujímam sa aj o vnútropolitický vývoj na Slovensku, a preto som sa rozhodol teraz - keď som sa dožil 75 rokov - podeliť sa s verejnosťou o svoje názory na situáciu, v ktorej žijeme.

Sledujte ma na sociálnych sieťach


Najnovšie články
na portáli


Moskva obnovuje svoj geopolitický vplyv v systéme multipolárneho sveta - Je Rusko bezpečnostnou hrozbou pre Európu ?

21.05.2019

Rozpad Sovietskeho zväzu v roku 1992 viedol aj k deštrukcii v ruskej armády a Rusko sa stalo váhou svojho vplyvu z pohľadu Západu „regionálnou mocnosťou“. Krajina sa ocitla v stave spoločenskej a ekonomickej krízy, ale snažila sa o vytvorenie partnerských vzťahov s euroatlantickou alianciou a hľadala svoje miesto po zániku bipolárneho usporiadania sveta. Vznikla napríklad Rada NATO - Rusko (2002) ako základná štruktúra na zlepšenie vzťahov medzi alianciou a Ruskom. Poskytovala priestor na konzultácie o širokom spektre bezpečnostných problémov v euroatlantickej oblasti (terorizmus, Afganistan, konzultácie v oblasti protiraketovej obrany, nešírenie zbraní hromadného ničenia, pašeráctvo zbraní atď.). Rada prestala fungovať 1. apríla 2014 v dôsledku krízy na Ukrajine, keď sa Severoatlantická aliancia rozhodla, že pozastaví spoluprácu s Ruskom v rámci tejto inštitúcie.

Čítaj viac

Partnerstvo medzi Ruskom a Čínou ohrozuje záujmy USA - vzťahy medzi Moskvou a Pekingom vidí Washington rozličnou optikou

15.05.2019

Washington si uvedomuje, že partnerstvo medzi Ruskom a Čínou je hrozbou pre záujmy Spojených štátov. Moskva a Peking posilňujú vzájomné väzby prakticky vo všetkých dimenziách svojho vzťahu. Washington je však rozdelený v názoroch na to, čo tieto rozrastajúce sa väzby môžu priniesť. Konvenčná múdrosť sa dlho pridržiavala názoru, že čínsko-ruský vzťah zostane poplatný odmeranosti a nedôverčivosti - že každá krajina si ponechá zbrane proti tej druhej. Analytici - ako je napríklad Leon Aron z konzervatívneho think-thanku American Enterprise Institute - uvádzajú viaceré prekážky: historickú nedôveru, ekonomické a vojenské asymetrie a pretrvávajúce napätie v niektorých otázkach zahraničnej politiky, ktoré robia čínsko-ruské partnerstvo neprirodzeným a nepravdepodobným. Skrátka, skeptici tvrdia, že obavy z prehlbovania čínsko-ruských vzťahov sú prehnané a že tieto dve veľmoci pravdepodobne nevytvoria formálnu alianciu.

Čítaj viac

Špiónománia v Rusku môže komplikovať vývoj nových zbraní - vedci vo vyšetrovacej väzbe kvôli prezradeniu "štátneho" tajomstva

14.05.2019

V júli minulého roku ruský denník Vedomosti kriticky písal o tom, že špiónománia v Rusku môže skomplikovať vývoj nových typov zbraní, vrátane tých, o ktorých hovoril prezident Vladimír Putin. Situácia v Rusku sa odvtedy nezmenila, o čom svedčí komentár Pavla Aptekara v moskovskom denníku Vedomosti, kde autor konštatoval, že zatýkanie a vyhadzovanie vedcov vytvárajú atmosféru strachu, ktorá brzdí technologický prielom. Prípady zatýkania môžu zabrániť medzinárodnej spolupráci vo vedeckej oblasti, ktorá je nevyhnutná pre rozvoj národnej vedy a modernizáciu ruských technológií. Známi vedci v Moskve hovoria, že „tajné údaje“ - kvôli ktorým boli vyšetrovaní obvinení - sú obsiahnuté v otvorených dizertačných prácach a článkoch publikovaných v domácich a zahraničných vedeckých časopisoch. Séria zatknutí vytvára medzi vedcami atmosféru prekážajúcu dôverným kontaktom so zahraničnými kolegami, čo je nevyhnutné na udržanie konkurencieschopnej domácej vedy, modernizácie technológií a ruskej ekonomiky.

Čítaj viac